Trúchleho rodný dom chátra
Rodný dom Andreja Trúchleho– Sytnianskeho /1841- 1916/, významného slovenského kritika, vydavateľa, botanika ale aj rímsko- katolíckeho kňaza, je už niekoľko desaťročí v katastrofálnom stave. Okrem iného preložil aj poviedky nórskeho spisovateľa B.
Tento článok bude o rodnom dome Andreja Trúchleho – Sytnianskeho /1841– 1916/, ktorý sa v tomto dome vo Sv. Antone narodil v roku 1841. Je málo takých dejateľov na Slovensku, ktorým sa zachoval rodný dom. Jedným z takých je Andrej Trúchly, tento neoblomný vydavateľ svojho Orla, v ktorom umožnil publikovať svoje práce celému radu slovenských literátov.
Narodil sa v spomínanom ešte stojacom dome, vybudoval ho jeho otec Štefan Trúchly /1815–1878/ , ktorý vykonával funkciu banského úradníka v štiavnickom banskom regióne. Ani takýchto domov, v ktorých bývalí strední banskí riadiaci pracovníci nemáme veľa zachovalých. Ukazuje sa, že máme radšej honosné sídla.
Vráťme sa však k osobnosti Andreja Trúchleho – Sytnianskeho. Vo svojom časopise Orol uverejňoval nielen diela už nežijúcich slovenských autorov, ako J. Čajaka, M. Dohnányho, Ľ. Kubániho, A. Sládkoviča, Ľ. Štúra, G. K. Zechentera-Laskomerského a ďalších , ale priniesol do Orla aj preklady klasických ruských autorov a rôznych zahraničných spisovateľov.
Už v roku 1875 preložil a uverejnil tri poviedky nórskeho spisovateľa B. Bjornsona /1832–1910/, ktorý sa stal o 32 rokov neskôr najväčším bojovníkom na ochranu ľudských práv malých národov v Uhorsku. Postavil sa najmä na obranu Maďarmi utláčaného slovenského národa. Nebolo to od A. Trúchleho – Sytnianskeho geniálne predvídavé, že jeho poviedky vyšli v slovenčine v roku 1875?
Trúchlemu nakoniec vládna moc zakázala literárnu činnosť a on sa vrhol
na štúdium prírody, objavil a popísal 100 druhov machov, 500 lišajníkov,
zaoberal sa šípovými ružami a hubami, bol blízkym spolupracovníkom Andreja
Kmeťa a po ňom ostal pomenovaný jeden druh ruže – Rosa Truchlyana.
Nakoniec vydával prírodovedecký **časopis Živa. **
Jeho rodný dom stojí v bezprostrednej blízkosti honosného kaštieľa vo Sv.
Antone, je v neskutočne zanedbanom stave a jeho zadná časť sa už začala
rozpadávať. Je to smutný pohľad na rodný dom človeka, ktorý toľko vecí
pre slovenský národ vykonal. Pamätná tabuľa bola na tomto dome odhalená
v roku 1930.
Nedá sa uveriť, že by sa nenašlo toľko prostriedkov, aby táto pamiatka nemohla byť majetkovo vysporiadaná.
Richard Kafka
