Vďaka Huckovi sa oblizujú mnohí Bystričania: Najväčším ocenením je pre mňa prázdny tanier

Zdroj: archív Jozefa Hucmana

Jozef „Hucko“ Hucman prišiel do Banskej Bystrice v roku 1995 študovať GIS-y a už tu zostal. Gastronómia bola od malička jeho koníček a podľa vlastných slov sa jej chcel venovať aj po skončení ZŠ, prihlásiť sa za kuchára, ale všetci ho odrádzali, že najprv bude niekoľko rokov len umývať riady. Hoci tomu najskôr naivne uveril a stal sa z neho programátor, našťastie na varenie predsa nezanevrel.

Pracuješ ako programátor, no mnohí Bystričania ťa poznajú ako šikovného kuchára. Kedy si sa vareniu a pečeniu začal venovať vo väčšom?

Variť som začal hneď ako som dosiahol na sporák. Experimentoval som so šalátmi a s „panvicovou“ kuchyňou. Na strednej škole to šlo na chvíľu bokom a na vysokej na internáte sme si už zase varili sami a tam to boli hlavne recepty z jedného hrnca.

Je to stále len hobby alebo sa prípravou jedál aj živíš?

Prípravou jedál sa neživím. Živím sa (dobre) hlavne ich konzumáciou. :) Príprava jedál je môj veľmi silný koníček. Chodím na gastroudalosti, kde prezentujú svoje umenie profesionáli, ktorí nadobudli svoje zručnosti v michelinských reštauráciách v zahraničí. Tak intenzívnejšie – nazvime to „aktívne-amatérsky“, sa tomu venujem zhruba 15 rokov. Nerád používam slovo profesionálne, lebo to nie je moja profesia a nedostávam za to peniaze.

Snažíš sa v gastronómii aj vzdelávať?

Stále sa mám čo učiť. Našťastie na Slovensku je dostatok skutočných profesionálov, ktorí sa o svoje umenie radi podelia. Dokonca nemusíme chodiť ani veľmi ďaleko z Banskej Bystrice. Učil ma Peter K. – Smartfood, Andrej R. – Angels, Rasťo F. – Hotel Šachtička, Peťo M. – reštaurácia Ancora. Neviem, či neporuším nejaký paragraf zákona o ochrane osobných údajov, no učil som sa aj od Dušana Čatlocha, Vojta Artza, Gaba Kocáka, Pri varení som sa radil s Lukášom Guzmanom, Karolom Sklenárom, Michalom Konrádom, Petrom Ďurčom, Milošom Červenkom, Braňom Michalčíkom, Jurajom Hruškom a mnohými ďalšími. Z tých zahraničných som si veľa odniesol od Jarda Žídeka, Gordona Ramsaya, Hestona Blumenthala. Až mám obavy, aby som niekoho nevynechal a neurazil. Ale to, že niekoho neuvediem, nie je tým, že by si to nezaslúžil. :) Bolo ich naozaj veľa a moja pamäť nemá všetky informácie neustále poruke. S Rádiom Lumen pripravujeme spolu jednu gastronomickú reláciu a tam budú postupne všetky hviezdy slovenského gastroneba pozvané a podelia sa o svoje umenie…

Za svoje „výtvory“ si už získal niekoľko ocenení…

Najväčším ocenením je pre mňa prázdny tanier, prípadne požiadavka na dupľu (repete). Ale Ty sa zrejme pýtaš na ocenenia v súťažiach. Nechodím veľmi po súťažiach, ako aktívny súťažiaci, lebo to je o strese. V poslednej dobe som absolvoval v podstate len štyri súťaže. Získal som prvé miesto vo varení guláša na Donovaloch, prvé miesto za tortu na prázdninovej akcii na farme pri Zvolene a nedávno prvé miesto za prípravu sladkovodnej ryby a dezertu na grile, kde sme spolu s kamarátom získali prvé miesto. Toto posledné ocenenie ma asi hreje najviac, lebo sme tam išli ako počítačové duo a porazili sme profesionálov, ktorí sa varením živia. Veľkú úlohu v tom asi zohralo aj šťastie. My sme ho mali, oni nie. Aj keď sme ich v tejto disciplíne a teraz porazili, nemyslím si, že sme lepší ako oni. Stále sa máme čo učiť a stále máme čo vylepšovať.

Takže tvoja žena má doma od varenia pokoj alebo sa za sporákom striedate?

Moja Manželka (Mirka – ľúbim Ťa) to berie ako vec s ktorou „musí“ žiť. Nie vždy po mne ostane vzorovo uprataná kuchyňa. :) Je to môj najprísnejší kritik. Povie mi úprimne, ak sa mi niečo nepodarí a drží ma pri zemi. Aj keď má voči niektorým surovinám predsudky, vždy ochutná a rozhodne sa až na základe vlastnej skúsenosti a nepreberá názory (ani tie dobré) iných ľudí. U nás varím väčšinou ja, ale nikto nevie spraviť lepšiu vajíčkovú polievku s mrkvou ako ona. :)

Bystričania ťa poznajú aj vďaka podujatiam, na ktorých svoje dobroty pripravuješ. Kde všade ťa už mohli vidieť?

Varím väčšinou na akciách charitatívneho alebo komunitného charakteru. V Komunitnom centre Fončorda teraz pripravujeme cestovinové hody. 22.11 môžete ochutnať a posúdiť ako varím. :) Učil som variť deti, raz za rok sa mi podarí spraviť aj zaujímavý kurz pre dospelých, kde učím variť veci z dostupných surovín nie celkom bežným spôsobom – proste nový prvok do domácej kuchyne. Ak mi vydá čas, niekedy v novembri by som aj tento rok spravil sobotný „workshop“. Každoročne varím na športovom dni organizácie SPOSA v Banskej Bystrici. Na námestí zo sponzorských príspevkov zvyknem variť liptovskú kapustnicu pre tých, čo si ju nemôžu dovoliť, alebo kvôli zbierke na konkrétny zdravotný zákrok, ktorý poisťovňa deťom neuhradí, lebo také zákroky sa robia v tak malých počtoch, že sa nedostali do tabuliek.

Aké jedlá pripravuješ najradšej?

Rád pripravujem jedlá, ktoré ľudí niekam vezmú. Privrieš oči a zrazu si ako dieťa v teplákoch s vyťahanými kolenami a babka Ti naložila smotanový perkelt z králika s haluškami a Tebe tečie tá smotana po lakťoch, steká Ti po brade a cítiš, ako Ťa babka pohladila po hlave a núka Ti ďalšiu porciu. Volám to stroje času. Tieto jedlá robím najradšej.

Zvykneš pri varení aj experimentovať?

Samozrejme. Spočiatku mi to doma veľmi neschvaľovali, a tak som použil menšiu „lesť“. Recept som si napísal na počítači, dal som okolo neho reklamné bannery a vytlačil tak, ako keby bol na nejakej www stránke. Potom už bolo všetko v poriadku. Mám vlastné recepty a mám aj recepty, ktoré som prebral a vyladil. Moderná doba žiada moderné úpravy. V minulosti boli jedlá energeticky výdatnejšie, dnes už ľudia toľko nepracujú – teda nie fyzicky. Dnes už preto napríklad menej zahusťujeme múkou a viacej pracujeme s čerstvou zeleninou a rybkami.

Čo konkrétne chutí tebe a čo naopak, by si nezjedol?

V minulom živote som žil asi niekde na východe – v Ázii. Milujem ryžu a jedlá pripravené s ryžou a z ryže. Milujem ryžu so šťavou a mäskom. Možno to bude znieť pre mnohých čudne, ale zbožňujem segedínsky guláš s ryžou. Neviem sa dojesť sviečkovej na smotane s ryžou. Šafránové rizoto s krevetami, Sushi-maki. Nemôžem uviesť, čo by som nezjedol, lebo by som tým mohol demotivovať niekoho, prípadne ho uraziť, že som uviedol jeho obľúbenú brokolicu. :)

Keď práve nie si v práci či v kuchyni, čomu sa najradšej venuješ vo svojom voľnom čase?

Kuchyňa je môj voľný čas, varenie je môj voľný čas. A ako povedal Morgan Freeman vo filme Lucy: „jediným skutočným zmyslom života je odovzdať informáciu“, tak som sa rozhodol, že napíšem knižku, kde dám dokopy nielen moje a mnou vyladené recepty, ale aj poznatky, ku ktorým som dospel a oboznámim čitateľov s modernými technológiami a osobnosťami slovenskej gastronómie. Obsahovo som niekde pri 7%, takže ešte rok-dva to potrvá. Nechcem vypustiť von nič, za čo by som sa musel hanbiť. Chcem, aby knižka bola naozaj kvalitná a prínosná.

V priloženej fotogalérii si môžete chutné výtvory Jozefa Hucmana aspoň pozrieť!