ROZHOVOR s kandidátmi na predsedu BBSK: Ako odpovedali na 5 zásadných otázok?

Akým problémom kraj čelí, aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

Ondrej Lunter: V najväčšej neistote sme ohľadom budúceho rozpočtu. Toto nesúvisí len s vojnou, energetickou krízou a infláciou. Napríklad nášmu kraju vláda ukrojila takmer 30 miliónov eur, z ktorých sa financuje takzvaný rodinný balíček a zvýšené platy štátnych zamestnancov. Mesiace sme počúvali rozporuplné prísľuby a signály, či a akým spôsobom nám vláda výdavky kompenzuje. K tomu sa pridružujú ceny energií. Návrh štátneho rozpočtu s nejakými kompenzáciami už ráta, lenže tento rok kvôli politickej konštelácii vo vláde a parlamente je výsledok absolútne neistý. Predbežne sme pripravili program šetrenia energiami o 15 percent a začíname ho implementovať. Máme viac ako 100 miliónov eurofondov, takže niektoré rozvojové projekty v dopravnej infraštruktúre, sociálnej oblasti alebo školstve máme zabezpečené. Ale v celom balíku problémov okolo vykrývania cien energií by som si vedel predstaviť férovejšie, transparentnejšie a menej chaotické metódy spolupráce a komunikácie vlády so samosprávami.

Adrian Polóny: Najväčším problémom kraja je amatérske vedenie, ktoré nevyužilo všetky možnosti na štrukturálne zmeny, ktoré sme mali možnosť financovať aj z fondov EÚ. Teraz bude najväčšou výzvou pomôcť ľudom prežiť energetickú krízu a zabezpečiť chod inštitúcií, ktoré má riadiť vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja. Cítim, že kraj potrebuje skúseného manažéra, respektíve krízového manažéra. Myslím si, že moje 20-ročné pôsobenie na čele SAD Zvolen ukázalo, že túto kompetenciu mám.

Miroslav Suja: Okrem problémov, ktoré dnes kraj má, ako napríklad nedostatok lekárov, katastrofálny stav miestnych komunikácií, nezamestnanosť a veľké regionálne rozdiely, sa musíme oveľa lepšie pripraviť na obdobie, ktoré nás čaká. Po veľmi ťažkom období pandémie nového koronavírusu nás čaká komplikovaná doba energetickej krízy. Extrémne bude zasahovať do rozpočtov obyvateľov a samospráv. Zhoršovanie ekonomickej situácie a nárast inflácie predpovedali ekonómovia niekoľko rokov. Určite je teda na mieste otázka, ako je na to BBSK pripravený a aké kroky na stabilizáciu situácie podnikol jeho súčasný predseda za päť rokov svojho pôsobenia.

Rudolf Huliak: Náš kraj, ako aj všetky ostatné momentálne zápasia so zlou finančnou situáciou spôsobenou súčasnou vládou. Regiónom sa odobrali peniaze. Ľuďom drasticky rastú náklady na život, sme v energetickej a hospodárskej kríze, v inflácii a ceny neskutočne rastú. Toto my musíme zmierňovať. Musíme pomáhať ľuďom. Slovák sa musí už raz konečne dostať do centra záujmu politikov. Kraj na to prostriedky a možnosti má, len po nich treba siahať. Určite treba zachovať zdravotnú starostlivosť, nerušiť žiadne nemocnice ani detské pohotovosti a zlepšiť prístup našich občanov k rýchlej diagnostike. Zvolenská nemocnica v celom rozsahu aj detská pohotovosť v Rooseveltovej nemocnici budú zachované.

Marek Kotleba: Jedným z veľkých problémov je nezamestnanosť ťažko zamestnateľných ľudí a práve im chceme dať šancu pri budovaní a rekonštrukciách ciest druhej a tretej triedy. Ďalším problémom je zle nastavený systém stredného školstva. Tento systém chceme zmeniť a štúdium na stredných odborných školách urobiť atraktívnejším. Veľký problém vidíme v dostupnosti lekárskej starostlivosti a pohotovostných lekárňach. Pre lekárov plánujeme atraktívnejšie podmienky nástupu do ambulancie v regiónoch a pre občanov zavedieme v každom okrese pohotovostnú nonstop lekáreň. Mnohí naši dôchodcovia žijú v domovoch sociálnych služieb, ktoré potrebujú akútne rekonštrukciu. Tento stav domovov chceme zmeniť, aby naši dôchodcovia mohli dôstojne žiť. Problémov je v kraji mnoho, zostáva už len vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce.

Michal Albert: Táto otázka by si vyžadovala odpoveď aj na sto strán. Problémom je zdravotníctvo, je potrebné konečne začať motivovať lekárov, aby zostali v kraji. A problémov je ďaleko viac. BBSK má rozpočet v takej výške, že bežný človek si toľko peniazí ani nevie predstaviť vedľa seba. Je neférové naďalej ich klamať, že peniaze nie sú. Sú, ale treba si naliať čistého vína, kam idú. A či mnohé projekty nie sú zbytočné a predražené. Určite je potrebné ubrať z oblastí, kde nie sú také nevyhnutne potrebné, napríklad marketing. A dať ich tam, kde sa z nich „ľudia najedia“. Tiež je potrebné začať uvažovať o tom, či poučka, ktorú nám tlačili, že štát či VÚC sú zlými vlastníkmi, je pravdivá a osožná. Určite kraju pomáha, keď sa majetok BBSK predá súkromníkovi? Lebo súkromníkovi ide o zisk, nie o ľudí. V kapitalizme je predsa zisk najdôležitejší, a to aj na úkor ľudí.

Maroš Čupka: Medzi najzásadnejšie problémy patria ekonomické a sociálne rozdiely spojené s nezamestnanosťou a nedostatkom pracovných príležitostí. Nechcem však, aby sme sa museli spoliehať iba na zahraničné investície, ale aby sme využili prostriedky na vlastné projekty. K tomu patria rozvoj vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Zaujímal by som sa o železničnú dopravu, ktorú síce kraj nezriaďuje, chcel by som však komunikovať s ministerstvom dopravy. Štát síce poskytuje vlaky pre dôchodcov a študentov zdarma, zároveň im však chce rušiť spoje napríklad do Banskej Štiavnice či z Brezna do Tisovca. Dve okresné mestá Veľký Krtíš a Revúca ani vlakové spojenie nemajú, železnica tam však ide. Posledné, čo spomeniem, sú energetická a klimatická kríza. Kraj má množstvo budov, ktorých strechy sa môžu premeniť na zelené záhrady či malé elektrárne.

Jozef Sásik: V BBSK je najarogantnejšia forma korupcie, pretože nie je skrytá. BBSK sa nachádza v katastrofálnom stave. V BBSK účelovo riadene zhumpľovali veľké výrobné podniky, podniky boli založené už dávno za rakúsko-uhorskej monarchie. BBSK bol v minulosti najpriemyselnejší v Uhorsku. Pozitívum je, že vôbec ešte ľudia žijú.

Na nasledujúcej strane sa dočítate aj to, aké sú priority programu kandidátov, čo chcú v kraji zmeniť, akým oblastiam sa prioritne štyri roky venovať, prípadne na čo nadviazať.