Akú Veľkú noc majú sestry z nemocnice? Spomenuli TRADÍCIE aj NAJTYPICKEJŠIE dobroty

Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen

Veľká noc je najväčší kresťanský sviatok roka, spája sa však aj s príchodom jari a neodmysliteľne k nej patria i tradičné dobroty. Aj keď oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen fungujú v nepretržitom režime, veľkonočné tradície ich neobchádzajú. Sestry z oddelení nám prezradili, ako trávia sviatky jari v práci, a ako doma. Rozhovor médiám sprostredkovala Martina Pavliková, hovorkyňa AGEL SK.

Tradície u vrchnej sestry

„Tradície Veľkej noci sú v našej rodine hlboko zakorenené. Pre niekoho je to čas upratať a vyzdobiť byt či dom, pre mňa a moju rodinu je to prepojenie nového života v podobe prebúdzajúcej sa jari a zároveň duchovné prepojenie v zmysle kresťanských tradícií,“ vysvetľuje PhDr. Zuzana Bukovcová, vedúca sestra interného oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen.

Na jej sviatočnom stole nesmie chýbať vajíčko ako symbol jari, ale tiež zajačik, bahniatka a dobré jedlo a koláče pre polievačov a šibačov. „Ja hlavne čakám na mojich synov a malého vnúčika, na stretnutie v kruhu rodiny. Symbolika, ktorá to sprevádza, ako pôst, polievanie vodou a šibanie, je pre mňa osobne pridanou hodnotou. Z tradícií by som však rada preniesla aj na moju vnučku zdobenie zafarbených veľkonočných vajíčok metódou vyškrabania ornamentov do škrupiny,“ prezrádza. Táto metóda je náročná na čas, jej krása však spočíva v tom, že každé vajíčko sa stane originálom.

Aj keď sú sviatky pre zdravotnícky personál na oddelení zvyčajne bežným pracovným dňom, snažia sa tieto dni pacientom maximálne spríjemniť: „Veľkonočné sviatky im pripomíname aspoň skromnou výzdobou na chodbách v podobe vajíčok a sviežich vetvičiek z prebúdzajúcej sa prírody.“

V súlade s vierovyznaním

Vedúca sestra neurologického oddelenia PhDr. Marta Hríbiková pochádza z Detvy, kde Veľkú noc prežíva tradične a v súlade s katolíckym vierovyznaním. „U nás to začína už Kvetnou nedeľou, teraz je to už Palmová nedeľa, a ďalej Zeleným štvrtkom, kedy aj starká varila niečo zelené – špenát alebo kapustu. V ten deň sme išli na prvú omšu, počas ktorej sa „zaviazali zvony“. Kým pán Ježiš nevstal z mŕtvych, tak sa nezvonilo. Na Veľký piatok sme sapostili, snažili sme sa čo najmenej jesť a chystali sa na bohoslužby. Naše staré mamy rozhadzovali popol po poliach, aby bola dobrá úroda, chlapi zvykli napríklad orezávať stromčeky, pretože to bol vraj najvhodnejší čas,” spomína si.

Biela sobota u PhDr. Hríbikovej patrí prípravám: „Pripravujeme koláče, chystáme jedlo, najmä údeniny, šaláty, vajíčkové záviny a pletenú bábovku. Snažíme sa však vydržať až do večera, kedy ideme do kostola, rozozvučia sa zvony a pre nás vtedy nastáva najväčší sviatok.“ Veľkonočná nedeľa je u nich vyhradená na návštevy. Ako folkloristku ju od mladosti čakal perný Veľkonočný pondelok. „U nás v Detve sa nezvyklo šibať, iba polievať. Mestá i dediny vtedy žili naplno tradíciami. Vždy to skončilo aj viacnásobným prezliekaním,“ dodáva s úsmevom.

Viac o tom, ako vyzerá Veľká noc počas sestier z internej JIS, sa dočítate na nasledujúcej strane.