Na Ďumbierfeste pokrstia osmičku aktuálnych máp pre turistov a cyklistov

Jubilejný 15. ročník multižánrového horského festivalu Ďumbierfest 2018, ktorý sa koná v sobotu o 18.00 h v kine Mostár v Brezne, ponúkne návštevníkom nielen pestrý výber filmov, prezentácií a besied, ale jeho účastníci sa stanú i svedkami krstu očakávaných kartografických di­el.

Ako informoval Dušan Hein z Vojenského kartografického ústavu (VKÚ) Harmanec, turisticko-cestovateľská dobrodružná atmosféra festivalu ponúkne príbeh o znovuzrodení legendy tradičnej slovenskej turistiky, a teda turistických máp. Navyše, v roku 70. výročia založenia VKÚ Harmanec, ktorá priviedla tvorbu máp na úroveň svetovej špičky.

Osmička naj

„Projektoví manažéri, kartografi, redaktori, grafici, koordinátori projektov, partnerské organizácie vrátane Klubu slovenských turistov a Slovenského cykloklubu, všetci dlhé mesiace neustávali vo svojej snahe o komplexnú aktualizáciu mapových podkladov a miestopisných informácií pre turisticky najexponovanejšie časti Slovenska, akými sú Vysoké a Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Slovenský raj, Malé Karpaty, Štiavnické a Strážovské vrchy. Výsledkom je osmička najpresnejších a najaktuálnejších máp pre peších a cyklistických turistov,“ konštatoval Hein s tým, že v ich mapách sú zakreslené trasy oficiálne dodané organizáciami, ktoré sa o ne starajú.

Bohatý Harmanec

Harmanecký ústav má bohatú históriu zaznamenanú v dobových dokumentoch. Začala sa písať v období roku 1948, keď bola oficiálne založená odlúčená časť československého Vojenského zemepisného ústavu, ktorá sa neskôr premenovala na VKÚ Harmanec.

„Na samom začiatku harmaneckej produkcie väčšina tlačiarskeho vybavenia nezodpovedala požiadavkám ani úrovni tej doby a pracovníci nemali dosť znalostí o polygrafickej výrobe, takže pokusy o tlač máp boli na začiatku odsúdené na neúspech. O nič lepšie na tom nebola kartografia. Jednou z prvých úloh, ktoré novozriadená časť ústavu dostala, bolo spracovanie máp vtedajšieho Československa v mierke 1:50000 pomocou nových leteckých fotografií,“ priblížil Hein históriu VKÚ Harmanec.

Pre povojnové roky bol typický nedostatok všetkého, od materiálov až po kvalifikovaných pracovníkov a v Harmanci sa do pridelenej úlohy museli pustiť bez potrebnej prípravy, náročného riadenia či vyškolených kresličov. Nie nadarmo sa hovorí, že v ťažkých časoch sa rodí budúci úspech.

Odhodlanie iniciatívneho dôstojníka armády, kapitána Bedřicha Zoula, ktorý neúnavne získaval nových spolupracovníkov a zaúčal bývalých drevorubačov do grafického povolania, prinieslo výsledky. Podľa jeho vtedajších pražských kolegov by to nikto iný v podmienkach povojnového stredného Slovenska nezvládol tak, ako on.

Ilustračné foto, TASR