Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen

Katarína svoju prácu povýšila na poslanie: Už 40 rokov pomáha pacientkam a ich detičkám

Zdravotná sestra Katarína Šefčíková si pred odchodom na zaslúžený dôchodok v rozhovore zaspomínala na svoje začiatky a čitateľom priniesla aj dobré rady do budúcnosti.

21. november 2022 Jakub Forgács Rôzne Správy

Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen

Vďaka svojej mame vyrastala v nemocničnom prostredí. Prirodzene si tak svoju kariéru aj vybrala. Katarína Šefčíková, sestra na neonatologickom oddelení Nemocnice AGEL Zvolen, už 40 rokov ochotne pomáha pacientkam aj ich detičkám. Svoju prácu povýšila na poslanie a vďaka ochote a profesionalite získala aj ocenenie Biele srdce. Rozhovor s výnimočnou zdravotnou sestrou médiám sprostredkovala Martina Pavliková, hovorkyňa skupiny AGEL SK.

V rozhovore s Katarínou Šefčíkovou sa dozviete aj to:

• ako si spomína na svoj prvý deň v práci
• v čom vidí najväčší rozdiel v práci sestry v porovnaní s obdobím pred 40 rokmi
• aký je jej najkrajší zážitok na prácu v zdravotníctve
• čo je jej liekom na dobrú náladu v práci

Prvé dni v práci sú vždy jedinečné a výnimočné. Často sú sprevádzané aj obavami či rešpektom. Spomínate si na svoj prvý deň v práci?

Privítanie na pôrodnici bolo úžasné. Väčšina zamestnancov ma poznala, lebo moja maminka tu od roku 1963 pracovala ako zdravotná laborantka. Začiatky boli náročné aj vzhľadom na množstvo nových informácií aj pre iný druh práce. Pamätám si, že staničná sestra ma previedla cez celé oddelenie a chrlila zo seba množstvo informácií a pri tom mi ukazovala, čo je kde uložené, proste katastrofa. Za pomoci úžasných kolegýň som sa však pomerne rýchlo aklimatizovala.

Keď porovnáte súčasnosť s obdobím vašich začiatkov, sú prvé dni v práci z pohľadu dnešných sestier, absolventiek stredných zdravotníckych škôl, iné? Pomáhate mladým sestrám aklimatizovať sa do nových podmienok?

Moje začiatky sa nedajú porovnávať s dnešnými. Chyba je asi už v školstve. My sme chodili veľa na prax a robili sme všetko, čo bolo treba. Naše učiteľky všetko to, čo sme preberali v škole, s každou jednou prešli aj na praxi. Veľa sa nám venovali, začo im patrí veľká vďaka. Dnes v rámci reformy v zdravotníckom školstve sa dievčatá skoro k žiadnym ošetrovateľským výkonom nedostanú.

Akú prvú profesionálnu radu ste dostali vy, keď ste začínali?

Trpezlivosť.

Za posledných 40 rokov sa celé zdravotníctvo i medicína výrazne zmenili. V čom je z vášho pohľadu najväčší rozdiel medzi prácou sestry dnes a pred 40 rokmi?

Veľký rozdiel je hlavne v administratíve. Vtedy sme mali oveľa viac času na detičky a matky. Teraz so stále pribúdajúcou administratívou máme oveľa menej času na samotné ošetrovateľstvo. Stále pribúdajú nové tlačivá, aj keď v dnešnej dobe to viem pochopiť, lebo čo nie je na papieri, to nie je urobené.

Prežívate s vašimi pacientami ich bolesť, trápenie a potom aj radosť z vyliečenia? Pripúšťate si takéto pocity?

Našťastie máme vo veľkej väčšine zdravé detičky, ale keď je nejaká patológia, je to ťažké, lebo bábätko vám nevie povedať, čo ho bolí. Empatia a radosť sú na mieste, keď všetko dobré skončí. U nás sa hlavne veľa venujeme mamičkám. Keď je mamička v pohode, potom ani dieťatko nemá problém.

Na nasledujúcej strane sa dozviete aj to, aký je jej najkrajší zážitok na prácu v zdravotníctve či čo jej jej liekom na dobrú náladu v práci.