Jakub Forgács Rôzne

Návrat do slávnej histórie Bystrice: Keď pod Urpínom vyrástol naj skokanský mostík v Československu!

Lyžiarske strediská v okolí nášho mesta sú vychýrené široko-ďaleko. Zimnými športmi to však kedysi žilo aj priamo v Banskej Bystrici. Veľkú zásluhu na tom mal aj veľký skokanský mostík, ktorý vybudovali ešte pred 2. svetovou vojnou. Zažite s nami návrat do slávnej lyžiarskej histórie Bystrice.

Ilustračný obrázok k článku Návrat do slávnej histórie Bystrice: Keď pod Urpínom vyrástol naj skokanský mostík v Československu!
13
Galéria
Zdroj: TASR

Po založení SKI – klubu v decembri 1929 sa Banská Bystrica stala v 30. rokoch 20. storočia jedným z hlavných stredísk lyžovania a lyžiarskych športov v Československej republike. Výborné terénne a snehové podmienky Banskej Bystrice a jej širokého okolia, početné turistické, lyžiarske chaty, základne, ubytovne a útulne, kvalitné lyžiarske bežecké i zjazdové trate, skokanské mostíky, široká základňa obetavých funkcionárov, organizátorov, usporiadateľov, rozhodcov, inštruktorov, veľký počet aktívnych a výborných pretekárov, neobyčajne veľká návštevnosť a popularita lyžiarskych pretekov u obyvateľstva prispeli k tomu, že b Banskej Bystrici sa zorganizovali a realizovali veľké lyžiarske podujatia, ktoré získali celoslovenský, celoštátny, európsky a v niektorých prípadoch svetový rozmer a charakter.

Nový veľký mostík

Prvým takýmto veľkým športovým podujatím bolo slávnostné otvorenie nového skokanského mostíka na Srnkovej 29. 1. 1933, ktorý pomenovali po gen. M. R. Štefánikovi. Hneď po svojom založení si SKI-klub v Banskej Bystrici vytýčil úlohu, postavit' nový a veľký skokanský mostík, pretože ten v Laskomerskej doline už nestačil pre naozaj veľké a významné preteky. Už v zimnej sezóne 1928/29 Ing. Vojtech Bukovčan určil miesto výstavby mostíka na Srnkovej. Mestská rada odsúhlasila túto stavbu a poskytla SKI-klubu zadarmo pozemok a stavebné drevo. V lete a na jeseň 1932 pokračovala výstavba a 1.12.1932 bola jeho hrubá stavba dokončená.

Projektantom a staviteľom skokanského mostíka bol Ing. Ladislav Reiss, V tom čase podpredseda SKI-klubu V B. Bystrici. Celkové náklady na stavbu predstavovali okolo 60 tisíc korún. Svojimi parametrami sa banskobystrický skokanský mostík stal najlepším v Československu.

Nový skokanský mostík gen. M. R. Štefánika slávnostne otvorili dňa 29. januára 1933. V prameňoch rôzneho druhu a charakteru môžeme nájsť aj dátum 15. január 1933. To bol dátum pôvodného slávnostného otvorenia. Pre veľký nedostatok snehu v zime 1933 sa termín presunul na 29. január 1933, keď mostík skutočne otvorili. Snehu ani vtedy nebolo a organizátori ho museli za pomoci vojakov miestnej posádky na nájazd a doskočište navážať. Nedostatok snehu spôsobil, že banskobystrickí skokani si dopredu nemohli mostík vyskúšať a ani len na ňom trénovať.

Slávnostné otvorenie nového vel'kého mostíka na Srnkovej sa konalo za účasti krajinského prezidenta Jozefa Országha, okresného náčelníka Aloisa Pštrossa a starostu Michala Samuhela, ktorí predniesli krátke vstupné reči. Slávnostný prejav však mal Dr. Jaroslav Zvěřina, predseda SKI-klubu v Banskej Bystrici. Pásku prestrihol projektant a stavitel' mostíka Ladislav Reiss.

Pády pre nedostatok tréningu

Skákalo 20 pretekárov, z toho osem z Prahy. Úvodný a vôbec prvý skok absolvoval pretekár SKI-klubu Jozef Daňo. Pramene nezaznamenali jeho dĺžku, ale skutočnosť, že pretekár spadol. Pavol Novák z Banskej Bystrice v snahe natiahnuť skok čo najďalej, spadol a zranil sa. l keď ho hned' odviezla sanitná hliadka, jeho zranenie nebolo vážnejšieho charakteru. Pádov skokanov bolo viacej. Prejavil sa nedostatok tréningu a nezvyk skákať na veľkom mostíku.

Víťazom týchto exhibičných pretekov sa stal Josef Vrána zo Slávie Praha skokmi 38 a 37 m, ale mimo súťaže skočil 50 a 52 m s pádmi. Za SKI-klub Banská Bystrica skákali Jozef Daňo, Pavol Novák, Pavol Midriak a Ladislav Gregor (muži), Gustáv Béreš, Ondrej Majer, Anton Weiss a Tibor Králik (dorastenci). Muži sa neumiestnili medzi prvými, a tak pramene neuvádzajú dĺžku ich skokov a umiestnenie. Tretiu triedu (dorastenci a juniori) vyhral Gustáv Béreš (24 a 21 m) pred Tiborom Králikom (22 a 20 m) a Antom Weissom (19 a 21 m), všetci zo SKI-klubu Banská Bystrica.

Skoky na veľkom mostíku gen. M. R. Štefánika sledovalo vyše 4 000 nadšených divákov, medzi ktorými na strome sedel budúci absolútny rekordér tohto mostíka Štefan Slivka. 22. februára 1942 v pretekoch o Putovný pohár mesta Banskej Bystrice Štefan Slivka skočil 70 m. Prekonal nielen rekord mostíka, ale aj slovenský rekord. Pred ním rekord mostíka od roku 1935 držal nórsky skokan Reidar Andersen výkonom 69,5 m.

Atmosféru a priebeh slávnostného otvorenia skokanského mostíka gen. M. R. Štefánika po prvýkrát priamo prenášal Československý rozhlas Bratislava. Večer po skončení pretekov SKI-klub usporiadal v dvorane Národného domu veľkú tanečnú zábavu.

Otvorenie mostíka na Srnkovej znamenalo ďalší historický medzník v dejinách banskobystrického a slovenského lyžovania. V minulosti okrem Vysokých Tatier sa tu nemohli konat' veľké preteky, lebo chýbal veľký skokanský mostík. Teraz ho mesto i stredné Slovensko malo. A už v nasledujúcich rokoch sa tu konali veľké a významné lyžiarske preteky. Okrem iných X. lyžiarske majstrovstvá Česko-slovenskej republiky 31. januára – 4. februára 1934, ll. svetové zimné hry židovskej mládeže Makabi 18. – 24. feburára 1936 alebo Xlll. majstrovstvá Československej republiky v jazde na lyžiach (dobové pomenovanie) 31. januára – 7. februára 1937.

Čítajte tiež:

Zábery, ktoré by bola škoda nevidieť: Zaspomínajte si, ako vyzerala Bystrica pred desiatkami rokov

V Bystrici kedysi prevládali nemčina aj maďarčina: Ako sa volali známe ulice či námestia pred stovkami rokov?

Pozoruhodnosť, o ktorej vie iba málo Bystričanov: Takýto zemepis uzrel svetlo sveta v našom meste!

Cenník bystrického hotela z čias dávno minulých: Koľko kedysi pod Urpínom stálo ubytovanie, či pivo!

Bystrica v prúde času zažila vzostupy aj pády: 10 historických míľnikov, ktoré formovali naše mesto

Dominanta nášho námestia v prúde času: História Hodinovej veže, ktorú nepoznajú ani mnohí Bystričania

Foto: ilustračné

Zdroj: Karol Fremal / Permon.eu

FOTO: Dobové fotografie pohľadníc z mesta pod Urpínom
13
Galéria
Zdroj: Stredoslovenské múzeum
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM