V Bystrici kedysi prevládali nemčina aj maďarčina: Ako sa volali známe ulice či námestia pred stovkami rokov?
Rôzne historické obdobia, v spojitosti s politickou a tiež národnostnou situáciou, mali vo väčšine slovenských miest vplyv aj na miestne názvoslovie, pomenovanie ulíc, námestí i mestských častí. Banská Bystrica nebola v tomto smere žiadnou výnimkou. Spoznáte tieto miesta podľa ich dobových názvov?
Celý časový úsek doterajšej existencie Banskej Bystrice by sa z pohľadu pomenovaní ulíc, námestí či mestských častí dal rozdeliť na osem období. Prvé a zároveň najdlhšie trvalo od „vzniku” mesta až do polovice 70. rokov 19. storočia, teda viac ako 600 rokov.
Nemecký živel
V tomto období v meste prevládal tzv. nemecký živel, a to aj napriek tomu, že slovenské obyvateľstvo tvorilo viac ako polovicu jeho obyvateľov. Ako úradný – oficiálny jazyk sa používala latinčina a nemčina. Pomenovanie ulíc a námestí bolo výhradne v nemčine:
- Ring – Hlavné námestie
- dy Kirchen – Horné námestie
- Obere gasse – Horná ulica
- Untere (Spital) gasse – Dolná (Špitálska) ulica
- Bader gasse – Kúpeľná (Lazovná) ulica
- Episcopei (Pfarrhof gasse) – Biskupské, Farská (dnes Bakossova) ulica
- Granner gasse, Grangassen auf der Wag – Hronská, Hronská za vážnicou (dnes Kapitulská)
- Neue gasse – Nová ulica (dnes neexistuje)
- Silber gasse, Vicus Mallei – Strieborná, Hámorná (dnes Horná Strieborná) ulica
Názov Hámorná (Vicus Mallei) sa pri Striebornej ulici vyskytuje len v daňových registroch z roku 1542. V priebehu 18. storočia, keď postavili prvé domy pri vtedajšej Novej bašte, sa Strieborná ulica „rozčlenila” na Hornú a Dolnú Striebornú (Obere Silber gasse, Untere Silber gasse).
V 17. storočí sa v registroch vyskytuje aj ulica Sanct Anna gasse (Ulica sv. Anny), ktorej identifikácia a situovanie nie je dodnes objasnené. Emil Jurkovich ju vo svojich prácach umiestňuje „za chrbát” špitála a kostola sv. Alžbety, teda do záhrad na spodnom konci Dolnej ulice. Táto alternatíva je však málo pravdepodobná, keďže počet domov v Ulici sv. Anny už v priebehu 16. storočia stúpol zo sedem v roku 1529 až na 36 domov v roku 1588. Ulica s 36 domami sa nedá prehliadnuť a naviac v lokalite, ktorú spomína E. Jurkovich by pre taký počet domov nebol ani priestor. Ulica sv. Anny mohla ležať na Dolnom predmestí, za potokom Bystrica. Neskôr sa táto časť mesta rozrástla a časom tu vzniklo Dolné námestie a ulice Radvanská, Na troskách, Pod vŕšok a tiež Ulička sv. Anny aj so sochou jej patrónky.
Samotný termín Gasse (ulica) používaný v Banskej Bystrici vychádzal z jazykového prostredia Rakúska a východných oblastí Nemecka, pretože na zvyšnom území Nemecka bol vžitý názov Strasse.
Silnejúci maďarizačný tlak
K menším zmenám používaného názvoslovia došlo až po roku 1651, keď si slovenskí občania vybojovali čiastočné zrovnoprávnenie svojho postavenia (napr. každý druhý rok bol zvolený richtár slovenskej národnosti). No v oficiálnych dokumentoch, v mapách sa aj naďalej popri latinčine používala nemčina. Výnimkou boli len niektoré miestne (chotárne) názvy, ktoré sa uvádzali aj v dobovej slovenčine (Urpin, Kalvária, Hornje luke, Granjar, Štiavnièky …).
Približne v polovici 70. rokov 19. storočia došlo k zmene názvov ulíc. Bolo len niekoľko rokov po tzv. rakúsko – maďarskom vyrovnaní a ani Banská Bystrica neodolala silnejúcemu maďarizačnému tlaku. Nové názvy ulíc vo väčšine prípadov boli len preložené do maďarčiny:
- Hlavné námestie – Fö tér
- Horná ulica – Felsö utcza
- Dolná ulica – Alsó utcza
- Horná Strieborná ulica – Felsö ezüst utcza
- Dolná Strieborná ulica – Alsó ezüst utcza
- Hronská (Kapitulská) ulica – Garami (Káptalan) utcza
- Nová ulica – Új utcza
- Krížna ulica – Kereszt utcza
Niektoré názvy boli však pozmenené:
- Horné námestie – Vár tér (Hradné – zámocké) námestie, neoficiálne aj “Piacz” tér (Trhové) námestie
- Lazovná ulica – najskôr Fürdõ utcza (Kúpeľná), neskôr Vármegye utcza (Župná) ulica
- Bakossova ulica – Bástya utcza (Baštová – hradbová) ulica
- Dolné námestie – Hid tér (Mostové) námestie
K tretej zmene došlo v roku 1896, keď Uhorsko oslavovalo tisíce výročie „príchodu” staromaďarských kmeňov do našej oblasti. Vtedy premenovali všetky ulice v meste (okrem Krížnej, ktorá pravdepodobne pre tento zámer nebola dosť reprezentatívna), väčšinou podľa osobností uhorských dejín:
- Dolná ulica – Kossuth Lajos utcza
- Kapitulská ulica – Wesselényi Ferencz utcza
- Horná Strieborná ulica – Heinczmann András utcza
- Dolné námestie – Szent István tér.
Ďalšie pomenovania mali aspoň historickú spojitosť s dejinami mesta:
- Hlavné námestie – IV. Béla király tér (uhorský kráľ Belo IV., za vlády ktorého dostala B. Bystrica mestské privilégiá)
- Horné námestie – Mátyás tér (Matej Korvín, uhorský kráľ z druhej polovice XV. storočia, ktorý viackrát pobudol v našom meste)
- Horná ulica – Bethlen Gábor utcza (sedmohradské knieža Gabriel Bethlen, jediný uhorský krá¾ zvolený v Banskej Bystrici)
- Lazovná ulica – Károly Péter utcza (Peter Karl, zámožný banskobystrický občan, majiteľ baní z druhej polovice XIV. storočia)
- Farská (Bakossova) ulica – Morgenthaler Fülöp utcza (Filip Morgenthaler, novohradský kapitán a majiteľ rinkového domu – neskorší Benického dom na Hlavnom námestí)
- Nová ulica – Glabics Józef utcza (Jozef Glabiè, banskobystrický richtár z prvej polovice XIX. storočia).
Ku koncu tohto obdobia, v rokoch 1916 – 1919, pribudla v centre mesta jedna úplne nová ulica. Viedla z Hlavného námestia popod bránu budovy cisársko-kráľovských lesov k Malej stanici. V tomto krátkom období mala názov Grof Serényi utcza (dnešná Národná ulica). Doba maďarských „miléniových” názvov trvala necelých 25 rokov, do jari roku 1919. Z apríla tohto roku sa zachoval návrh nového pomenovania ulíc a námestí mesta. Pri všetkých názvoch v historickom centre sa mesto vrátilo k pôvodným, vžitým, používaným obyvateľmi od nepamäti. Námestia boli opäť Hlavné, Horné a Dolné. Ulice Horná, Dolná, Lazovná, Horná a Dolná Strieborná, Farská, Kapitulská a Nová. Iba Národná ulica mala na niekoľko málo rokov ešte dve „prechodné” pomenovania: Sokolská a Národná trieda. Počas trvania I. československej republiky došlo ešte k jednej zmene. Koncom 20. rokov Hlavné námestie premenovali na Masarykovo.
Zmeny po vojne aj revolúcii
Piate obdobie v pomenovaní ulíc a námestí nastalo po vzniku Slovenského štátu. Mesto nepristúpilo k radikálnejším zmenám, preto názvy v centre (okrem dvoch) ostali tie isté. Jedine Hlavné (Masarykovo) námestie premenovali na Andreja Hlinku a Lazovnú ulicu na Martina Rázusa.
K ďalším zmenám došlo po skončení 2. svetovej vojny a následne po roku 1948. Hlavné námestie premenovali na Námestie Národného povstania. Slovo slovenského sa v tých časoch nesmelo použiť, keďže štátne a stranícke orgány v Prahe v tej dobe „bojovali” s tzv. slovenským buržoáznym nacionalizmom.
Horné námestie dostalo názov Červenej armády, Horná ulica bola najskôr Benešova, potom Viliama Širokého. Dolná ulica sa stala Malinovského ulicou, Lazovná ulicou Maxima Gorkého. Kapitulskú ulicu nazvali Polevojova, neskôr Moysesova. Z Hornej Striebornej sa stala ulica Kataríny Kalužay a z Národnej najskôr Masarykova a potom Februárového víťazstva. Koncom 50. rokov Hlavné námestie dostalo „kompletný” názov, Slovenského národného povstania.
Posledné zmeny sa uskutočnili po roku 1989. Väčšina ulíc v centre mesta (okrem Horného námestia) sa opäť vrátila k svojim starým, osvedčeným názvom.
Čítajte tiež:
Pozoruhodnosť, o ktorej vie iba málo Bystričanov: Takýto zemepis uzrel svetlo sveta v našom meste!
VIDEO, ktoré poteší oči každého Bystričana: Zaspomínajte si, ako to kedysi vyzeralo v našom meste
Cenník bystrického hotela z čias dávno minulých: Koľko kedysi pod Urpínom stálo ubytovanie, či pivo!
Bystrica v prúde času zažila vzostupy aj pády: 10 historických míľnikov, ktoré formovali naše mesto
Zdroj: Ján Baláž / Permon.eu
