Historický zemepis Horehronia o školstve v Bystrici: V čom kedysi vynikalo vysoko nad priemer?
Mnohí Bystričania ani netušia, že Banskú Bystricu pred desiatkami rokov prirovnávali k hlavnému mestu Slovenska. Môže za to práve oblasť školstva. To však nie je jediná zaujímavosť z dejín mesta. Pozrite, čo všetko sa môžete dočítať v historickom zemepise Horehronia!
V r. 1943 vytlačila Kníhtlačiareň Andreja, účastinárska spoločnosť, filiálka vo Zvolene, zaujímavú a obsažnú vlastivednú štúdiu Banskobystrického a Breznianskeho okresu – Zemepis Horehronia. Brožovanú publikáciu s množstvom obrázkov, máp, štatistík a bohatým textom na 153 stranách vytvoril Ladislav Kvietok, profesor zemepisu, dejepisu a krasopisu na Štátnej obchodnej akadémii v Banskej Bystrici.
Mapy aj podrobný opis
Kniha má dve základné časti – fyzickú a antropogeografickú, na ktorú nadväzujú štatistiky a literatúra. K publikácii boli priložené aj špeciálne mapy (1:75 000) – Mošovce, Banská Bystrica, Brezno, Pohorelá, Detva a Revúca. Asi 40 fotografií poskytol autorovi jeho kolega, profesor Ján Krákora.
Dá sa povedať, že Kvietkova kniha bola v čase svojho vydania čo do obsahu jedinečná. Podrobne opísal všetky pohoria, kotliny, úvaly, prielomy, pahorkatiny, doliny – vypĺňajúce územia okresov Banská Bystrica a Brezno.
Vysoko nad priemer
Bohato je spracovaná aj kapitola o podnebí na Horehroní a nechýbajú podrobné meteorologické štatistiky. Azda najcennejšia je antropogeografická časť, kde sa venuje osídľovaniu územia okresov od najstarších čias až po dobu súčasnú. Dôkladne opísal sídla a ich typy. V štatistike o raste obyvateľstva v mestách sa dozvieme, že B. Bystrica bola v r. 1720 iba malé mestečko s počtom obyvateľov 2 646. Za 220 rokov (v roku 1940) malo už mesto 13 045 obyvateľov, keď najväčší rast bol zaznamenaný do roku 1780 (81%). V ostatných obdobiach sa rast pohyboval iba okolo 20%.
V kapitole Školstvo (XVI) uvádza, že Banská Bystrica vynikala vysoko nad priemer v počte škôl, či už išlo o ľudové, odborné, stredné školy a prirovnal ju k Bratislave, Banskej Štiavnici, či Prešovu. Detí v školopovinnom veku bolo v Bystrici 160 na jeden tisíc obyvateľov, čo robí približne dvetisíc. V školskom roku 1941/42 bolo na školách evidovaných 2 778 žiakov (nepočítajúc ľudové školy). Boli to – dve gymnáziá 654, Učiteľská a Obchodná akadémia spolu 590, Vyššia aj Nižšia priemyselná škola 228, Škola pre ženské povolania 96, dočasne tu boli aj Štátna melioračná škola 47, Stredná vojenská reálka 120 a nakoniec meštianky 1 043 žiakov či žiačok.
Z bohatej kapitoly štatistík je zaujímavý údaj z výsledkov sčítania ľudu v roku 1930 (k 1. 12.). Banská Bystrica mala v tom čase 11 347 obyvateľov, bývajúcich v 846 domoch. Z toho počtu bolo 9 520 osôb národnosti slovenskej a českej. V meste žilo len 483 Nemcov a 434 Maďarov. Navyše bolo až 507 osôb národnosti židovskej. Čo sa týka náboženstva obyvateľstva, prevládalo katolícke 7 042, evanjelikov bolo 2 548, k židovskému sa hlásilo až 1 092. Zvyšok tvorili grékokatolíci a kalvíni. Zo štatistík sa dá vyčítať aj koľko sa v meste a na jeho okolí pestovalo domáceho zvieratstva, alebo aké boli v tom čase osevné plochy.
Stredoškolský profesor
A na záver pár slov o autorovi Zemepisu Horehronia. Stredoškolský profesor Ladislav Kvietok pôsobil v Banskej Bystrici od leta 1942 (18.7.) do roku 1945, kedy bol premiestnený na Št. gymnázium v Skalici. Býval na priváte, v Mestskom parku (dnešná Tajovského 18). V čase svojho pôsobenia v Banskej Bystrici mohol mať 30–35 rokov.
Čítajte tiež:
Čaptavci mali kedysi v Bystrici vlastný spolok. Viete, ako sa snažili pomáhať chudobným?
FOTO: Keď sa minulosť stretne s prítomnosťou. 5 miest v Bystrici pred desiatkami rokov a dnes
FOTO: Rarita v centre mesta. Stovky rokov stará toaleta priamo nad hlavami Bystričanov
Jedinečné historické ZÁBERY z ulíc a centra Bystrice. Pohľady na mesto spred roku 1945!
Historický paradox spred desiatok rokov: Vedeli ste, že Bystrica musela brániť vlastných vojakov?
Obdarovávanie domácností aj pomoc hasičom. Kominárska tradícia v dejinách Bystrice
Prvé skúšky dospelosti v Bystrici. Pred 160 rokmi maturovali iba dvaja žiaci
Najstaršie miestne názvy v Bystrici: Odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš?
Erotické podniky, kolkárne aj niekoľko kúpeľov… Medzi vojnami sme v Bystrici zažili nebývalý rozkvet
Keď baníctvo v Bystrici nahradil priemysel. Meštiansky cukrovar aj celožupná poisťovňa v meste
V hostincoch do signálu zvona aj zakázaný hazard…Ako sa pred stovkami rokov bavili Bystričania?
Pôvodný text: Igor Chromek
Foto: ilustračné