Obdarovávanie domácností aj pomoc hasičom. Kominárska tradícia v dejinách Bystrice

V roku 1884 vydalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica Štatút vzťahujúci sa na kominársku živnosť. Uvádza sa v ňom, že na kominársku živnosť bolo vydané len jedno povolenie, a preto územie mesta Banská Bystrica tvorí len jeden pracovný obvod. Nariadené bolo, aby každý používaný komín bol najmenej jedenkrát mesačne, a tam kde počas väčšej časti dňa, prípadne aj v noci kúria, najmenej dvakrát mesačne vyčistený.

Hrozba pokuty

Stanovené boli aj ceny kominárskych prác (jednoduché vymetenie cylindrického komína – 17 kr., a prielezného komína – 13 kr., čistenie krytého ohniska a dymovodu – 12 kr., vypálenie ruského komína – 50 kr., a vypálenie prielezného komína 1 frt.). Uvedené ceny sa musia podľa výkonu, t. j. 12– krát alebo 24-krát ročne paušálne zaplatiť v štvrťročných čiastkach, čo je kominár povinný tak prijať.

Kominár musí dbať na riadne vyčistenie komínov spadajúcich do jeho obvodu a viesť o tom príslušnú dokumentáciu, ktorú predkladá živnostenskej vrchnosti k nahliadnutiu. Tejto vrchnosti oznámi aj keď domáci neumožnia čistenie komínov. V prípade, že kominár zistí v obytnom dome a osobitne v okolí komína horľaviny, v záujme zamedzenia vzniku požiaru oznámi to domácemu, prípadne aj policajnej vrchnosti. V prípade požiaru musí kominár pomáhať pri hasení a poskytnúť veliteľovi hasičov užitočné informácie. Kominár, ktorý nedodrží tento štatút môže dostať od živnostenskej vrchnosti pokutu 50 frt (forintov).

Zaujímavý je v archíve zachovaný prosbopis „…skrz Kominarskej roboti v Meste a von z Mesta po Dedinach…“ od kominárskeho majstra Jána Hrdinu z r. 1886, adresovaný slávnemu magistrátu mesta. Sťažuje sa v ňom, že ročný paušál 157 zlatých a 58 krajciarov je nepostačujúci, lebo roboty pribúda a žiada ho „polepšiť“ na 300 zlatých ročne. Poukazuje tiež na neochotu niektorých majiteľov domov každý mesiac (resp. 14 dní) dať vymetať nielen „Kochy“, ale aj „Šparhelty“ a v prílohe uvádza 18 takýchto prípadov. Navrhuje, aby na túto zákonnú povinnosť každého majiteľa písomne upozornil Kapitánsky úrad. Majitelia by mali oznamovať „vrchnosti pod pokutou“ aj prerábanie kúrenia a „nové Kochy“.

Komunálne služby aj živnosť

Podľa štatútu kominárskej živnosti v Zvolenskej župe z r. 1889 bolo v rámci župy ustanovených päť pracovných obvodov a upravené boli aj ceny kominárskych prác. V r. 1890 bolo vo Zvolenskej župe 20 kominárov, 24 v r. 1900 a v roku 1910 opäť 20 kominárov.

V procese socializácie živností prešlo kominárstvo do komunálnych služieb. V Banskej Bystrici kominárstvo sídlilo najprv na Novej ulici, ktorá bola asanovaná, a neskôr v zadnom trakte Beniczkého domu (Nám. SNP č. 16). Pri začiatkoch súčasného kominárstva stáli pán Mandzi s Takáčom, sú tu však aj mená Fabrici a Paloti, zrejme potomkovia prvých kominárskych majstrov pochádzajúcich z Talianska. Podľa J. Hlaváčika, za komunálu tu pôsobili kominárski majstri Zubka, Dovala, Tiller, Majerík, Košárník zo Štiavnických Baní, Slobodník z Priechoda a Daxner zo Šajby. V r. 1990 zrušili komunálne služby a kominári si opäť otvorili živnosti.

V rovnakej vode

Podľa slov kominárskeho majstra Jozefa Hlaváčika, kominárska práca začínala zavčasu, neraz už o 4 hodine ráno, keď sa čistili komíny v kasárňach, školách a iných kotolniach ešte pred zakúrením. K výbave kominára patrí „štosák“ – vymetacia kefa a „čimperlík“ – malá vymetacia kefa zo sisalu, kožená šnúra s guľou a „strojček“ na odstraňovanie hrubších usadenín v komí- ne, ďalej hviezdicový kominársky kľúč, „škrabačka“ – na vyškrabávanie širokých komínov („štajgrov“), vo vnútri ktorých kominára chránil „muntichel“ – šátok, ktorým si zakrýval ústa.

Kominársky odev bol vyhotovený najprv z jelenicovej kože, neskôr z diftínu, hlavu chránila kominárska čiapka. Ešte v povojnových rokoch bolo vídať kominárov aj v zime chodiť naboso v „pantofliach“. Široké komíny – „štajgre“ totiž musel kominár preliezť za pomoci chodidiel, ale aj kolien a lakťov, ktoré mu chránili jelenicové nášivky na odeve.

Kominári sa kedysi umývali v sobotu „v šafli“ najprv majster, potom tovariš a napokon učeň v tej istej vode. Najprv v studenej, aby sa odstránila sadza, a napokon aj v teplej vode. Ku kominárskej tradícii patrilo obdarovávanie domácností v decembri malým kalendárikom pre šťastie, ku ktorému obyčajne pripojili aj nejaký vinš.

Čítajte tiež:

Prvé skúšky dospelosti v Bystrici. Pred 160 rokmi maturovali iba dvaja žiaci

Najstaršie miestne názvy v Bystrici: Odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš?

Bitka, ktorá vymanila Slovensko z područia Uhorska. Vedeli ste, že sa odohrala medzi Bystricou a Zvolenom?

Erotické podniky, kolkárne aj niekoľko kúpeľov… Medzi vojnami sme v Bystrici zažili nebývalý rozkvet

Keď baníctvo v Bystrici nahradil priemysel. Meštiansky cukrovar aj celožupná poisťovňa v meste

V hostincoch do signálu zvona aj zakázaný hazard…Ako sa pred stovkami rokov bavili Bystričania?

Text: Katarína Burkovská