Bystrica priťahovala turistov aj pred desaťročiami. Pasovala sa však so zásadným nedostatkom!
Perla Horehronia je lákavou destináciou pre návštevníkov. Ako tomu však bolo pred rokmi? V čom pokrivkávala propagácia mesta a z ktorých krajín prichádzalo pod Urpín najviac turistov?
Otázka rozvoja cestovného ruchu a propagácie prírodných krás, historických a kultúrnych pamiatok krajiny, regiónu, mesta či obce nie je len záležitosťou súčasnosti. Aj v minulosti si kompetentní uvedomovali ich význam. V Banskej Bystrici bola pre tieto účely založená aj pobočka Zväzu cudzineckého ruchu v Bratislave a významnou organizáciou, ktorá sa v tomto období aktívne podieľala na rozvoji turizmu, bol aj Klub československých turistov. Vznikali rôzne brožúry a prospekty o Banskej Bystrici a jej okolí a pre zlepšenie služieb boli organizované kurzy pre sprievodcov.
Nedostatkom propagačné materiály
V 30-tych rokoch 20. storočia vyšla v týždenníku Pohronský hlásnik séria článkov týkajúcich sa rozvoja cestovného ruchu a propagácie mesta Banská Bystrica nielen v Československu, ale aj v zahraničí. Autori spomenutých článkov napríklad existujúcim informačným prospektom vyčítali nasledujúci zásadný nedostatok – neboli napísané v cudzom jazyku. Tento istý nedostatok uviedli podľa článku Eugena Lányiho „Banská Bystrica a cudzinecký ruch“ z 8. februára 1936 aj pracovníci Československej dopravnej kancelárie (ČEDOK), ktorá mala vo Viedni svoju kanceláriu. Napriek veľkému záujmu zo strany rakúskych turistov o Banskú Bystrici, nemali jej pracovníci k dispozícii akýkoľvek propagačný materiál o meste v nemeckom jazyku.
Rok 1936 bol z pohľadu rozvoja cestovného ruchu pre Bystricu charakteristický tým, že v tomto roku sa v Banskej Bystrici uskutočnilo hneď niekoľko podujatí, ktoré sem prilákali veľké množstvo turistov. Šlo o preteky Klubu československých turistov, majstrovstvá Slovenska v krasokorčuľovaní a v neposlednom rade druhé svetové zimné hry Makabi. Mesto v tom čase očakávalo príchod 500 návštevníkov Makabiády z Nemecka a okolo 200 z Maďarska. Eugen Lányi v tejto súvislosti prízvukuje, že najprv si mesto musí urobiť dobrú reklamu a potom „uspokojiť zákazníkov solídnou obsluhou, prívetivosťou, ale aj tým, že sa s nimi budeme rozprávať jazykom, ktorému oni rozumejú“.
Prevaha Maďarov
Človek by ani nepovedal, že tento názor bol vyslovený pred viac než 80 rokmi. Najmä preto, že otázka zlepšenia kvality služieb a znalosti cudzích jazykov zo strany sprievodcov a pracovníkov turistických a informačných centier, hotelov a reštaurácií, je často diskutovaná na Slovensku aj v súčasnosti.
Zo štatistických údajov vyplýva, že približne 10% z celkového počtu turistov (16 990 návštevníkov), ktorí navštívili v roku 1934 Banskú Bystricu, boli cudzinci. Z nich mali jednoznačnú prevahu Maďari (v počte 1240), ktorí boli nasledovaní Rakúšanmi (215), Nemcami (82) a Poliakmi (62).
Na záver niekoľko postrehov R. Murína z článku: „Dojmy cudzinca v Banskej Bystrici“, ktorý napísal pre Pohronský hlásnik po svojej prvej návšteve nášho mesta. „Široká Národná ulica robila na mňa dojem veľkomesta…“ „Vľavo hory, vpravo hory, všetko vôkol samé lesy a tmavomodrosť hôr popretkávaná belosťou žiariaceho snehy… Majestátne položenie má krásna Banská Bystrica.“
Čítajte tiež:
Jedinečné historické ZÁBERY z ulíc a centra Bystrice. Pohľady na mesto spred roku 1945!
Historický paradox spred desiatok rokov: Vedeli ste, že Bystrica musela brániť vlastných vojakov?
Obdarovávanie domácností aj pomoc hasičom. Kominárska tradícia v dejinách Bystrice
Prvé skúšky dospelosti v Bystrici. Pred 160 rokmi maturovali iba dvaja žiaci
Najstaršie miestne názvy v Bystrici: Odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš?
Erotické podniky, kolkárne aj niekoľko kúpeľov… Medzi vojnami sme v Bystrici zažili nebývalý rozkvet
Keď baníctvo v Bystrici nahradil priemysel. Meštiansky cukrovar aj celožupná poisťovňa v meste
V hostincoch do signálu zvona aj zakázaný hazard…Ako sa pred stovkami rokov bavili Bystričania?
Text: Ivana Dianová
