Hrobka Lehotských je už v rukách reštaurátora
V starom cintoríne v Brezne začali s renováciou Hrobky rodu Lehotských. Reštaurátorské práce sú už v rukách akademického sochára Jána Fila a jeho tímu.
Na zachovanie a obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky mesto od Ministerstva kultúry SR získalo dotáciu 25-tisíc eur, pričom na dofinancovanie použije aj prostriedky z vlastného rozpočtu.
Hrobka zemianskej rodiny Lehotských, pôvodom z Kráľovej Lehoty, bola postavená okolo roku 1860 v neoklasistickom slohu. Od roku 1990 je národnou kultúrnou pamiatkou a je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.
Posledným pochovaným je verejný činiteľ a statkár Egid Lehotský (26. 4. 1822 – 31. 10. 1894), ktorý býval v poschodovom dome na námestí v Brezne.
V rokoch 1861, 1865, 1875 – 1878 a 1887 – 1892 bol poslancom uhorského parlamentu v Budapešti za volebný obvod Brezno.
Bol tiež predsedom správnej rady Výchovného ústavu – sirotinca arcivojvodkyne Gizely na hrade v Slovenskej Ľupči. Za jeho pôsobenia dal hrad zreštaurovať. Presadil vybudovanie železnice z Banskej Bystrice do Podbrezovej.
Do hrobky pochovali otca Egida Lehotského, advokáta Alexandra, matku Žofiu, manželku Otíliu, sestru Hermínu, vyd. Čipkajovú, švagrinú jeho matky Sabínu Lucze a naposledy v roku 1894 aj jeho.
Pochovaný je v nej aj profesor banskoštiavnickej Banskej akadémie a kráľovský vládny banský radca Július Lehotský, ktorý bol s Egidom Lehotským v príbuzenskom vzťahu (mal za manželku jeho neter Bertu). Do hrobky dali aj dvoch profesorových synov, ktorí zomreli v detskom veku.
Hrobka je už v rukách reštaurátora
Jedna z najkrajších stavieb starého cintorína v Brezne chátrala a bola v kritickom stavebno-technickom stave. Na zachovanie a obnovu tejto dominanty cintorína sa mesto Brezno dlhodobejšie snažilo nájsť finančné prostriedky.
Vlani v novembri podalo žiadosť o poskytnutie dotácie na Ministerstvo kultúry SR v rámci podprogramu Obnova kultúrnych pamiatok a bolo na tretí pokus úspešné. Na renováciu získalo 25 000 eur, pričom na dofinancovanie použije aj prostriedky z vlastného rozpočtu. K realizácii reštaurovania hrobky mesto získalo kladné rozhodnutie od Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica.
Ako informovala projektová manažérka mesta Viera Medveďová, zámerom projektu je v prvom rade odvrátiť ďalšie chátranie národnej kultúrnej pamiatky, riešiť jej havarijný stav a v prvej etape realizovať obnovu exteriéru.
To všetko je už v rukách reštaurátora, akademického sochára Jána Fila, ktorý spoločne s kolegami zachraňuje Hrobku rodu Lehotských. Ako povedal pre týždenník MY Horehronie, bol najvyšší čas, že sa s pamiatkou začalo niečo robiť.
„Projekt je rozdelený na tri etapy, do konca novembra zrealizujeme prvú. Robíme tou istou technológiou, akú pred takmer 160 rokmi použili realizátori prác pri vybudovaní hrobky. Ide o vzácnu pamiatku už len z toho dôvodu, že vtedajšia technológia bola nóvum a jej použitie na náhrobnú architektúru je na Slovensku asi jediné,“ dodal na slovo vzatý odborník, ktorý v 80-tych rokoch 20. storočia už v Brezne reštauroval aj sochu gen. M. R. Štefánika.
Obnovia kopulu
Počasie reštaurátorom zatiaľ praje, čo ich veľmi teší, pretože museli začať s prácami na exteriéri. „Snažíme sa kopulu prestrešiť pôvodnou technológiou, aby sme zabránili prieniku vody do jadra architektúry. Dielce sú imitáciou keramickej krytiny. Exteriér aj interiér sme vyčistili od hrubých nečistôt a depozitov, ale aj lišajníkov, machov, nárastov zelene.“ V interiéri sa nachádzajú úložné priestory pre umiestnenie rakiev horizontálne nad sebou, ktoré sú však poškodené, niektorí necitliví ľudia ich vykradli. Nepochopiteľné je, že sa neboja páchať zlo aj na posvätnej pôde.
„Veľká vďaka patrí mestu a jeho vedeniu, že sa rozhodli pre renováciu Hrobky rodu Lehotských. Dúfam, že to bude mať na budúci rok aj pokračovanie,“ uviedol Ján Filo. Všetko má svoj čas a ten si vyžaduje aj náročná práca reštaurátorov. Prvé zmeny už vidieť, no výsledný efekt sa ukáže po ukončení tretej etapy, pravdepodobne za tri roky.
Ako na záver dodala Viera Medveďová, hrobka sa nachádza vo svahovitom teréne, preto je nevyhnutné dbať na zvýšenú bezpečnosť počas realizácie projektu. „Prosíme obyvateľov mesta o zhovievavosť a zvýšenú obozretnosť v jej okolí.“
Zdroj a foto: Mesto Brezno