Z HISTÓRIE: Banská Bystica ako hlavné mesto slobodného územia
Bolo ráno, mesto tiché a poloprázdne. Písal sa 27. október roku 1944. Tento pokoj v Banskej Bystrici narušili nemecké okupačné jednotky. Na 60 dní sa Banská Bystrica stala centrom povstania, hlavným mestom slobodného územia.
27. októbra sa síce táto kapitola mesta skončila, no dianie pokračovalo ďalšími. Domovom pre partizánske jednotky sa stali hory Nízkych Tatier, Slovenského Rudohoria, Malej a Veľkej Fatry.
Od novembra 1944 až po jar 1945, teda do oslobodenia partizáni odolávali z nepriaznivého prostredia hôr. Podhorské obce Kalištie, Baláže, Moštenica a Hiadeľ boli tiež útočiskom partizánov. Tam odchádzali aj mnohí odbojoví pracovníci z Banskej Bystrice.
Zajatí, odvlečení, stratení
Partizáni to však ľahké nemali. Boli zatýkaní, vypočúvaní, zaobchádzalo sa s nimi neľudsky. 3. Novembra 1944 zajali aj povstaleckých generálov R. Viesta a J. Goliana. Vypočúvali ich aj v Bratislave a potom v Berlíne. Tam sa stopa po ich osudoch končí.
Nejeden Bynskobystričan dobre vie, že medzi mnohými ulicami mesta figurujú aj ulice Viestova či Golianova. Tušia však, po kom dostali mená?
Ukrutnosti v Kremničke aj v Nemeckej
Kremnička sa stala miestom ukrutnosti, vraždenia. Príslušníci nemeckých bezpečnostných jednotiek tam odvážali väzňov z Banskej Bystrice na masovú likvidáciu. V blízkych zákopoch počas novembra, decembra a januára 1945 beštiálne vraždili odbojárov, partizánov (nielen slovenských), ale najmä Židov. Tiež nemálo žien a detí.
Likvidácia pokračovala inde. Vo vápenke v Nemeckej našlo smrť ďalších 900 ľudí. Skončili v hromadných hroboch. Našťastie sa postupne približovalo oslobodenie a mesto pomaly opúšťali nemecké bezpečnostné orgány.
(Zdroj: M. Dobríková, M. Gajdoš: Banská Bystrica – medená a povstalecká, 1994)
Foto: Múzeum SNP BB