V Sliači vyviera prírodný poklad: Prameň ojedinelý v rámci strednej Európy
Kúpeľný prameň vyvierajúci priamo pod Kúpeľným domom sa bez akéhokoľvek umelého zásahu využíva na všetky liečebné účely.
Minerálne vody, vyvierajúce v kúpeľoch Sliač, využívali ľudia už v stredoveku. Prameňov s liečivou vodou je päť, pričom jeden z nich je svojím zložením ojedinelý aj v rámci strednej Európy. Tento prameň je charakteristický prirodzenou izotermickou teplotou s vysokým obsahom kysličníka uhličitého.
Žriedlo týchto kvalít, s usmernenou odbornou lekárskou starostlivosťou a s použitím komplementárnych liečebných prostriedkov, možno úspešne použiť na liečbu pacientov, ktorým životné tempo a civilizácia našich čias poškodili srdce a cievy.
FOTO: Sliač je mestom už takmer polstoročie. Vedeli ste, že vznikol z 2 dedín?
FOTO: Život z utlmených kúpeľov sa preniesol do mesta. Do čoho investoval Sliač?
Na všetky liečebné účely
Ako sa uvádza na stránke kupelesliac.sk, kúpeľný prameň vyvierajúci priamo pod Kúpeľným domom sa bez akéhokoľvek umelého zásahu využíva na všetky liečebné účely. „Jeho voda je síranovo-hydrouhličitá, horečnato – vápenatá s vysokým obsahom CO2, izotermickej teploty 33°C. Výdatnosť prameňa je približne 5 l vody a 10 litrov žriedlového plynu za sekundu,“ uvádza stránka.
V areáli kúpeľov sú však aj minerálne pramene, ktoré sa využívajú vo veľkej miere ako stolové vody. Takým je Štefánik, ktorý je najstudenším prameňom, dosahujúcim teplotu len 12°C, s vysokým obsahom C02 a farmakologicky aktívneho železa. Je vhodný na podporenie trávenia a pri chudokrvnosti. Už v druhej polovici 19. storočia túto vodu plnili do fliaš a ako liečivú predávali po celom Rakúsko-Uhorsku. Prameň sa pôvodne nazýval Jozefov prameň podľa uhorského palatína Jozefa, ktorý navštívil s manželkou Dorotou kúpele v roku 1823. Neskôr bol premenovaný na prameň Štefánka.
Prameň Bystrica má 23°C teplú vodu, a je odporúčaný najmä pri ochoreniach žalúdka. Pôvodný názov bol Dorotha – dostal ho podľa manželky palatína Jozefa Habsburského.
Pomoc pre oči aj močový mechúr
Prameň Lenkey s 22,5°C teplou vodu s obsahom jódu, je odporúčaný pri ochoreniach štítnej žľazy a očí. Jeho výpary spôsobovali v minulosti náhly úhyn vtákov a zvierat v okolí. Až do povrchových úprav boli prudko jedovaté a nebezpečné, pretože prameň vyvieral v uzavretom priestore malej jaskyne, čím vznikla silná koncentrácia CO2 plynu. V roku 1834 prameň upravil prírodovedec a milovník sliačskej prírody Acacius Lenkey, podľa ktorého je prameň aj pomenovaný.
Prameň Adam s 23°C teplou vodou, je odporúčaný pri ochoreniach močového mechúra. Je jediným prameňom, z ktorého voda nevyteká, ale eruptuje v pravidelných intervaloch. Dvorný kancelár Adam Erivský ho dal roku 1831 upraviť za štátne trovy a je pomenovaný podľa neho. Iný zdroj ale tvrdí, že je pomenovaný podľa pastiera, ktorý v okolí pásol ovce a jeden jeho baran sa zaboril v týchto miestach do bahna.
Pozrite si v priloženej fotogalérii zábery zo Sliača!