ROZHOVOR: Z práce chodí po rukách, srdce má na dlani. Spoznávate Jakuba (28)?

Vie o všetkom, čo sa v Bystrici deje a je jedno, či ide o hokej alebo krimi. Ak sa vám zdá fotografia Jakuba povedomá, určite ste nechýbali na jednom z jeho vystúpení...

Jaroslav Dodok
Ilustračný obrázok k článku ROZHOVOR: Z práce chodí po rukách, srdce má na dlani. Spoznávate Jakuba (28)?
Zdroj: Dnes24.sk

A ak sa vám zdalo známe jeho meno, bude to tým, že sa už tri roky podpisuje pod najčítanejšie články na našom portáli. Nebudeme vás dlho naťahovať, Jakub Forgács vedie akrobatickú skupinu Slovak Freerun Family Junior a zároveň je editorom nášho portálu Bystrica 24.

Jakub pochádza z Hornej Mičinej, no i napriek tomu je srdcom Bystričan. Patrí k úspešným absolventom Gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. Už ako študent vytŕčal spomedzi svojich spolužiakov, keď získal dve prvé miesta na Majstrovstvách Slovenska v robotike a dokonca postúpil aj na Majstrovstvá sveta, kde programoval tancujúcich robotov.

Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave a teraz čítajte pozorne – navštevoval odbor Štatistické metódy v ekonómii. Ak sa aj vám zdá, že štatistika a roboty nemajú k novinárčine veľmi blízko, prečítajte si, ako sa Jakub k médiám dopracoval.

Čím si chcel byť ako dieťa?

Vždy som chcel byť učiteľom, ale aj zlé finančné ohodnotenie profesie ma od tohto povolania odradilo. Nakoniec som si však k nemu aj tak našiel cestu, hoci v mierne inej forme, a to vďaka tréningom parkouru.

Ako si sa teda dostal k práci novinára?

K písaniu ma to ťahalo už na základnej. Vždy som mal rád slohy. Počas vysokej školy som preto začal pracovať ako brigádnik pre jeden spravodajský portál. Posledných tri a štvrť roka už píšem pre Bystrica 24 a neľutujem.

V čom je práca editora, ktorú aktuálne robíš, odlišná od práce redaktora?

Otázka asi mala byť skôr položená naopak. Editor má zďaleka viac povinností a zodpovednosť aj za články druhých. Kým je redaktor v teréne, rieši agentúrne správy a keď sa vráti, kontroluje ich a prechádza s ním témy.

Stretol si počas rozhovorov aj nejakého Bystričana, ktorý ti svojou osobnosťou utkvel v pamäti dodnes?

Takých bolo mnoho. Spomeniem napríklad „učiteľku v bielom plášti“ Máriu Laukovú z bystrickej nemocnice či nedávny rozhovor s výnimočnou riaditeľkou základnej školy, Lenkou Mihalicovou. Pravdou však je, že častokrát išlo o ľudí, ktorých som poznal už dávnejšie a iba som využil možnosť, predstaviť ich verejnosti. Práve to mám na svojej práci rád. Vďaka článkom dokážem dostať do povedomia aj ľudí, ktorých mnohí nepoznajú, no pozornosť si zaslúžia.

Je novinárčina aj o vtipných momentoch?

Určite áno. Venujeme sa aj veselým témam, kuriozitám či vtipným zážitkom Bystričanov. No človek sa zabaví aj v kancelárii. Sme mladý kolektív a keď sa stretneme s Ivkou (redaktorkou) a Jarom (franchiser), občas si musíme povedať “dosť!”, inak by ste, obzvlášť počas piatkových popoludní po poradách, boli bez článkov. :)

Z práce si v piatok odchádzal netradičným spôsobom. Zachytili sme to na videu. Radšej ako na nohách, chodíš po rukách. Prečo?

Už deviaty rok sa venujem parkouru. Ide o disciplínu, v ktorej sa človek snaží naplno využívať potenciál svojho tela. Učím sa zdolávať prekážky iba s využitím schopností vlastného tela. Chôdza po rukách je len jedným z cvikov, ktoré k tomu dopomáhajú. Krása tejto disciplíny spočíva v skutočnosti, že je nesúťažná a dostupná naozaj pre každého. Konkrétne v Banskej Bystrici máme najdlhšie trvajúce bezplatné tréningy na Slovensku.

Bystrica sa stala vďaka tebe „mekkou“ parkouristov z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Čím je podujatie Parkour Meeting výnimočné?

Tento rok, spolu s ďalšími mladými nadšencami, už po šiestykrát, pripravujeme najväčšie medzinárodné stretnutie parkouristov na Slovensku. Ide o akciu, ktorú sa snažíme robiť v duchu parkouru, čo najlacnejšie a najdostupnejšie. V obmedzenej forme je pre verejnosť úplne zdarma. Chceme, aby ľudia videli, že aj v tejto dobe sa dá športovať zdravo a že si to môže dovoliť každý. Keby podobných možností na športovanie bolo viac, isto by boli ulice bezpečnejšie a mladí ľudia by svoj čas využívali efektívnejšie.

Vo voľnom čase vedieš akrobatickú skupinu Slovak Freerun Family Junior. Čo to obnáša?

Okrem práce a rodiny sú mojou druhou rodinou mladé detváky z Fončordy. Stretli sme sa náhodou, na tréningu pred rokom a pol. Pridali sa k nám, vydržali, a tak vznikla skupina Slovak Freerun Family Junior. Sú to deti vo veku od deväť do 17 rokov, chalani aj dievčatá, každý iný, každý jedinečný. Vidíme sa v podstate každý deň po práci aspoň na dve hodinky a taktiež cez víkendy. Zo začiatku som bol viac učiteľom, ale teraz, keď dokážu mnohé naučiť aj oni mňa, je to iné. Tréning sa prehupol viac do riešenia konfliktov detí v puberte či „výučby“ morálnych zásad. Vidieť ste nás naposledy mohli aj v novom videu k zisku titulu Európske mesto športu 2017.

S parkouristami, ktorých vedieš, často vystupuješ. Ako na vás reagovali deti počas návštevy na onkológii?

Na onkológiu sme chodievali vystupovať ešte so staršími chalanmi. Bol to skvelý čas, kedy sme mohli tým, čo nás baví, potešiť tých, ktorí to potrebujú. A deti sa naozaj tešili a boli vďačné. Niekoľkokrát nemohli prísť pre rôzne procedúry na nemocničnú chodbu, a tak chalani skákali saltá aj priamo na izbách.

Zvládli ste to?

Dojatie a silné pocity bolo vždy badať aj na parkouristoch.

Decká vedieš na báze dobrovoľníctva, za čo si získal aj ocenenie Srdce na dlani 2015 v kategórii Dobrovoľník do 30 rokov. Aké pocity si mal pri odovzdávaní ocenenia?

Nevedel som chodiť ani normálne, nie ešte po rukách. :) Bolo to nečakané a veľmi ma to potešilo. Napriek tomu, keď som počul príbehy iných ľudí, či už z Bystrice alebo okolia, bolo tam mnoho ďalších, ktorí by si ocenenie za svoju obetavú prácu zaslúžili určite viac. Parkour ma totiž baví a tak, ako mňa kedysi učili prví bystrickí nadšenci tejto disciplíny, snažím sa skúsenosti posúvať ďalej. Prežívam radosť z každého nového pohybu nováčikov. Sme viac kamaráti ako tréner a žiaci.

Veľkú zodpovednosť ti zverili nielen rodičia malých parkouristov, zodpovedáš aj za obsah na našom webe Bystrica 24. Z redaktora si sa vypracoval na editora. Aký si šéf?

To je otázka skôr na redaktorov. V práci si tykáme, sme si blízki vekovo aj názormi a na šéfa sa hrať nechcem. No máme isté pravidlá a zásady. Keď sa nestíhajú termíny, viem aj zvýšiť hlas. No snažím sa byť férový.

Pozrite si Jakuba pri jeho najväčšej vášni – parkoure, v našej foto a videogalérii!

Čítajte tiež:

VIDEO: Assassin’s Creed v Bystrici? Najväčšie stretnutie parkouristov s viacerými prekvapeniami

VIDEO: Bystrica sa stala Európskym mestom športu. Zábery, ktoré hovoria za všetko!

Zdroj: Dnes24.sk