Rady na nezaplatenie: Bystričanka Dominika (24) o štúdiu v Dánsku a zadarmo!

Bystričanka Dominika Kollárová (24) študuje Multimedia Design and Communication v Aarhuse, v druhom najväčšom meste Dánska. Učí sa aj dizajnovať aj programovať a zistila, že dizajnér a programátor nemusia byť dve separátne povolania. Aktuálne končí druhý ročník a nám porozprávala o svojom prechodnom domove.

Ako si sa rozhodla pre Dánsko?

Študovala som na Gymnáziu J. G. Tajovského v Banskej Bystrici a potom v Nitre, Editorstvo a vydavateľskú prax. Ale štúdium ma veľmi neoslovovalo. V treťom ročníku okolo Vianoc som sa stretla s bratrancom, ktorý akurát končil strednú. Na otázku, kam ide na vysokú, povedal, že do Dánska. To ma prekvapilo. Myslela som, že to musí byť nákladné. On mi ale vysvetlil, ako funguje celý systém a že štúdium je zadarmo. Nasadil mi chrobáka do hlavy a doma som o tom začala googliť. Všetko som si načítala a zistila. Ich školský systém bol presne taký, aký sa mi páči, praktický. A Dánsko sa vo všetkých rebríčkoch kvality života umiestňuje veľmi vysoko. Nebolo o čom rozmýšľať.

Je skutočne celé štúdium zadarmo?

Keď sa hlásite na školu, posielate im výpis známok zo strednej školy, motivačný list a výsledky testu z angličtiny. Následne sú uchádzači kontaktovaní a majú pohovor cez skype alebo cez telefón. Ide im hlavne o to zistiť, či ste psychicky a finančne pripravení žiť v tak drahej krajine ako je Dánsko a či je vaša angličtina natoľko dobrá, aby ste pochopili učivo. Jediný problém je, že miesta sú limitované.

Štúdium je zadarmo a dokonca vás štát podporuje počas celého štúdia ak splníte podmienku odrobiť mesačne aspoň 43 hodín. Nájsť si prácu, ale nie je pre každého rovnako ľahká úloha. Treba byť pripravený mať so sebou toľko úspor, aby ste prežili aspoň prvé tri mesiace z vlastných peňazí. Mala som aj spolužiakov, ktorí pre finančné problémy museli ísť späť domov. Okruh prác, ktoré môžete robiť je veľmi obmedzený keď nehovoríte po dánsky. Ja som mala veľké šťastie.

Ako reagovala na tvoje rozhodnutie rodina?

Spočiatku to nevedeli. Povedala som im o tom, až keď už bola celá vec v pohybe a mala som prijímacie pohovory. Nikto samozrejme nemal negatívne reakcie. Za štúdium v zahraničí a nabraté skúsenosti nikto nikdy nedostal mínusové body. Práve naopak. Moja rodina vie, že mi to otvára dvere a podporujú ma. Najšťastnejší bol asi starý otec, ktorý veľa číta a vedel, aká krajina je Dánsko. Povedal, že som si dobre vybrala.

V akom meste si nakoniec zakotvila a ako dlho tam už si?

Od začiatku som mala namierené do Aarhusu, druhého najväčšieho mesta Dánska. Žije tu asi 300 000 ľudí. Sú tu príležitosti na prácu aj kultúru. Je tu veľa študentov a mladých ľudí hovoriacich po anglicky. Mesto je pri mori, máme pláže, veľa parkov a zelene. Čítala som si o Aarhuse na internete pred cestou a realita je možno ešte lepšia. Som tu už dva roky a postupne mi to tu viac a viac prirastá k srdcu.

Ako funguje štúdium na tvojej škole?

Máme štyri predmety – biznis, komunikáciu, dizajn a programovanie. Jeden deň v týždni máme vždy len jeden predmet, ktorým sa naplno zaoberáme celý deň. Nepíšeme si žiadne poznámky, len počúvame prezentáciu učiteľov, ktorí nám ju potom pošlú. Informácie, ktoré nám učiteľ odovzdá, nás nechá počas dňa prakticky použiť v skupinách na niekoľkých malých úlohách. Cieľom je nie len si informácie zapamätať, ale ich aj vedieť prakticky použiť na reálnych úlohách. Dvakrát za semester máme veľký projekt, ktorý robíme v skupinách a snažíme sa použiť všetky vedomosti zo semestra. Iba tieto projekty sú známkované. Po odovzdaní práce a finálneho produktu, napr. webstránky, máme skúšku. Skupinovú prezentáciu a individuálnu ústnu skúšku, za ktorú dostáva každý individuálnu známku.

Vo štvrtom semestri máme trojmesačnú stáž v reálnej firme, kde používame všetky vedomosti v reálnom prostredí. Firma dostane zamestnanca zadarmo na tri mesiace a študent dostane skúsenosť a vedomosti. Je to symbiotický vzťah. A ide to do životopisu ako reálna pracovná skúsenosť, s čím majú mnohí študenti na Slovensku po škole problém.

Čo bol pre teba najväčší kultúrny šok?

Množstvo prisťahovalcov a hrdosť na vlastnú krajinu a jej symboly. A jazyk. Dánčina je od slovenčiny natoľko vzdialená, že sa mi ju ani po dvoch rokoch nepodarilo naučiť. To je jedna z najväčších bariér.

Ako sa tvoj život líši od toho u nás, čím je krajina špecifická?

Podľa môjho názoru má Slovensko viac čo ponúknuť po zážitkovej stránke. Máme kopu termálnych kúpalísk, jaskýň, kopcov. To mi tu dosť chýba. Človek sa len tak nevyberie na kopec za mestom ako v Bystrici. Lebo tu žiadny kopec nie je. Zato po kultúrnej stránke majú navrch. Kultúra je veľmi podporovaná mestom aj štátom a stále sa tu v uliciach niečo deje.

V čom vnímaš najväčšie rozdiely?

Žijem s priateľom, obaja študujeme a pracujeme. Jediný rozdiel je, akú výplatu na konci mesiaca dostaneme a ako to ovplyvňuje náš život. V Dánsku je ohodnotenie ľudskej práce omnoho vyššie. Hoci sú dane až 45%, ako študenti sme podporovaní finančne aj štátom, a preto si vieme dovoliť žiť normálny pohodlný život tak, aby nám na konci mesiaca ešte stále niečo zostalo.

Mladí ľudia nebývajú s rodičmi. Zvyčajne sa osamostatňujú, keď majú 18 rokov. Aj my s priateľom sme žili na Slovensku u rodičov a pravdepodobne by sme tak žili stále, keby sme neprišli sem, kde si môžeme dovoliť byt.

Ako ťa prijali ľudia? Berú ťa rovnocenne alebo pociťuješ, že nie si domáci?

Cítim, že nie som domáca. Hlavne na začiatku som sa tak cítila. Dáni sú uzavretí k cudzím ľuďom. Nielen k prisťahovalcom, ale aj k cudzím Dánom. Všetci si držia odstup, až kým vás dobre nepoznajú a málokto tu rozpráva o osobných veciach, pocitoch. Také veci sú pre mňa ako Slovenku niekedy výzvou, lebo my sme dosť otvorený národ. Chvíľu to trvá, kým sa človek naladí na rovnakú vlnu. A samozrejme, pomáha prejavená snaha sa integrovať, naučiť sa jazyk a pochopiť zvyky.

Čo ti najviac chýba také, čo u nás máme a v Dánsku nie?

Hory, slovenský jazyk, rodina. A potom drobnosti ako kofola.

Napadá ti aj nejaká vtipná či kuriózna príhoda?

Na začiatku ma fascinovalo veľa vecí. Málokde potrebujem cash. Za dva roky som ho použila len na autobus. Všetko ostatné sa dá platiť kartou. Dokonca aj verejné toalety na vlakovej stanici, ktoré stoja pár centov.

Napríklad vlajky. Vlajky sú všade. Keď má niekto narodeniny, všetko je ozdobené dánskymi vlajkami. Dajú sa kúpiť na každom kroku. Občas je to bizarné. V obchodoch majú uhorky v plastovom obale potlačenom vlajkami.

Plánuješ sa ešte niekedy po štúdiu vrátiť?

Na túto otázku neviem ešte odpovedať. Obaja s priateľom máme túžbu sa vrátiť, aby sme nevideli rodinu len dvakrát do roka alebo cez Skype. Ale v súčasnej situácii nám život v Dánsku otvára viac dverí a ponúka väčšie možnosti, takže v najbližších rokoch neuvažujeme o návrate. Vnímam to skutočne ako smutnú vec, ale taká je realita.

Zmenil zahraničný pobyt tvoj pohľad na život?

Toto bude znieť ako veľké klišé, ale pre mňa osobne zmenil tento pobyt asi všetko. Osamostatnila som sa, zistila som, čo chcem v živote robiť a rozšírila si obzory. Moje najväčšie zistenie je, že doma je vždy doma.

Ale pre mňa doma nie je miesto. Doma sú ľudia. Žila som v Bystrici, žijem v Dánsku. Veľký rozdiel v tom nie je. Človek si obľúbi každé miesto kde strávi dostatočne dlhý čas. Sú to ľudia, za ktorými sa vraciam. A keby boli so mnou, vedela by som žiť hocikde a bolo by mi dobre.

Čítajte tiež:

Bystričan na oslave narodenín anglickej kráľovnej. O čom sa rozprával s Charlesom?

Raňajky v Miláne, obed v Londýne a večera? Bystričanke Mati učaroval svet v oblakoch

Foto: archív Dominiky Kollárovej