Požiar Bystrice vedeli využiť

„Ešte donedávna sa v odbornej literatúre bežne uvádzalo, že všetky staré výsadné listiny Banskej Bystrice zhoreli pri požiari mesta v roku 1500,“ uviedol historik Igor Graus, riaditeľ Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pobočka Banská Bystrica. Ako pokračoval, ani on o tejto skutočnosti nepochyboval do chvíle, kým začal pracovať v archíve a zistil, že všetky údajne zhorené listiny sú práve v ňom. „Následným historickým výskumom som zistil, že mesto Banská Bystrica sa v roku 1500 od panovníka pod touto falošnou zámienkou pokúsilo získať nové úplne odlišné výsady, ktoré boli v záujme ochrany ekonomických záujmov mesta zamerané proti thurzovsko-fuggerovskému mediarskemu podniku. Nakoniec sa im to aj podarilo, ale až v roku 1524. Svoje zistenia o tomto úspešnom podvode som publikoval v odbornej tlači.“ (GRAUS, Igor: Zápas o banskobystrické mestské výsady na začiatku 16. storočia. Historický časopis, ročník 42, 1994, číslo 1, s. 3 – 20, časopis Historického ústavu SAV)

Podľa Grausa výsady z roku 1255 a tie z roku 1524 boli diametrálne odlišné. Privilégium pre nemeckých „hostí“, čiže kolonistov v Banskej Bystrici, vydal Belo IV. Panovník listinu nevydal pre slovenských obyvateľov lokality, ale pre nemeckých kolonistov saského pôvodu. Tí na toto územie prišli s cieľom oživiť banskú výrobu, pretože domáce obyvateľstvo nedokázalo realizovať omnoho efektívnejšiu hlbinnú ťažbu drahých kovov, než bola povrchová. Graus vysvetlil, že vždy, keď nastúpil na trón nový panovník, potvrdzoval výsady, ktoré udelil jeho predchodca. Bola to poistka, že výsady sú stále platné, aby nemohlo dôjsť k napadnutiu. Argumentovalo sa vždy novými výsadami. Doložené je, že listina z roku 1255 sa potvrdzovala približne osemkrát. Listina z roku 1255 je vlastne prvým písomným dokumentom s výsadami na území mesta.

Napísaná je latinským písmom na pergamene čiže na písacej látke živočíšneho pôvodu. V tomto prípade ide o vypracovanú kožu psa. Pre privilegiálne listiny, ako aj pre všetky dôležité dokumenty sa spravidla používal pergamen pre jeho väčšiu pevnosť a trvanlivosť. Použitie psej kože predstavovalo vzhľadom na obrovské množstvo túlavých psov bežne dostupnú surovinu. Listina je uložená v papierovom obale, ktorý sa nachádza v kovobloku a ten v trezorovej miestnosti. Musí byť v miestnosti so stabilnou teplotou a vlhkosťou. Nemá sa jej tiež dotýkať holými rukami, pretože ľudská koža obsahuje pot a rôzne kyslé chemikálie nepôsobia na listinu dobre.

V uvedenom archíve sa nachádzajú rôzne dokumenty ako napríklad staré školské poriadky či účty zo stredoveku v regáloch, ktoré majú dĺžku takmer 10 kilometrov. Podľa slov Grausa je tu v podstate čokoľvek z histórie mesta i okresu Banská Bystrica a Brezno. Archív je totiž pokračovaním administratívy, takže všetko, čo tá produkuje, sa odovzdáva za istých kritérií do archívu.

Zdroj a foto: TASR