ŠPIČKOVÝ chirurg RADÍ: Ako predísť RAKOVINE, ktorá ZABÍJA tisíce ľudí ročne?
O tom, prečo je prevencia kľúčová, aké sú varovné príznaky a aké možnosti diagnostiky a liečby majú pacienti k dispozícii, porozprával chirurg MUDr. Adam Györi z Nemocnice AGEL Zvolen.
Rakovina hrubého čreva patrí na Slovensku medzi najčastejšie onkologické ochorenia, no zároveň ide o diagnózu, ktorej sa dá vo veľkej miere predchádzať a pri včasnom záchyte je dobre liečiteľná. Informovala o tom Jarmila Ševčíková. manažérka komunikácie AGEL SK, ktorá médiám sprostredkovala rozhovor s chirurgom MUDr. Adamom Györim z Nemocnice AGEL Zvolen. Zvolenská nemocnica je zároveň certifikovaným skríningovým centrom, kde majú pacienti dostupné vyšetrenia na včasné odhalenie ochorenia na jednom mieste.
V rozhovore s MUDr. Adamom Györim sa dočítate aj o tom:
- prečo je prevencia kľúčová
- aké sú varovné príznaky
- aké možnosti diagnostiky a liečby majú pacienti k dispozícii
Marec je Európsky mesiac povedomia o kolorektálnom karcinóme. Aké časté je toto ochorenie na Slovensku a prečo je o ňom dôležité hovoriť?
Kolorektálny karcinóm, teda rakovina hrubého čreva a konečníka, je na Slovensku veľmi častý, patríme medzi krajiny s najvyššou incidenciou (počet nových prípadov určitého ochorenia za určitý časový úsek) v Európe aj vo svete. Ročne sa diagnostikuje približne 4-tisíc až 5-tisícnových prípadov, napríklad v roku 2024 to bolo 3 902 pacientov, pričom evidujeme 1 724 úmrtí. Slovensko je dlhodobo na popredných priečkach v incidencii aj úmrtnosti.
Pre mužov aj ženy ide o druhú najčastejšiu rakovinu.
Ročne na Slovensku zomiera približne 2-tisíc ľudí. Prečo je úmrtnosť stále taká vysoká?
Vysoká úmrtnosť je výsledkom kombinácie viacerých faktorov ako sú neskoré odhalenia ochorenia, nízka účasť na skríningu, nezdravý životný štýl a rozdiely v dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Aké príznaky by ľudia určite nemali ignorovať?
Prvé príznaky bývajú často nenápadné alebo chýbajú. Medzi varovné signály patrí krv v stolici, zmena vyprázdňovania, pocit neúplného vyprázdnenia, tenšia stolica, bolesti či kŕče v bruchu, nadúvanie, nechcené chudnutie, únava alebo slabosť.
Aké sú možnosti včasnej diagnostiky?
Pacienti môžu využiť test zo stolice (FOB/TOKS), kolonoskopiu čo je zlatý štandard umožňujúci aj odstránenie polypova CT kolonografiu, tzv. virtuálnu kolonoskopiu pre prípady, keď kolonoskopiu nemožno vykonať.
Kto by mal absolvovať skríning?
Skríning je vhodný pre všetkých od 50 rokov, test zo stolice každé 2 roky, kolonoskopiu približne každých 5–10 rokov.
Skôr by mali vyšetrenie absolvovať osoby s rodinnou anamnézou, po predchádzajúcom odstránení polypov alebo pri chronických ochoreniach čriev, napr. Crohnova choroba či ulcerózna kolitída.
Aký vplyv má strava, najmä údeniny a spracované mäso?
Spracované mäso obsahuje dusitany, dusičnany a pri tepelnom spracovaní aj heterocyklické amíny (chemické látky, ktoré vznikajú, keď mäso alebo ryby tepelne upravujeme pri vysokých teplotách, napríklad pri grilovaní, pečení alebo údení.), ktoré sú karcinogénne. Pravidelná konzumácia, napr. 50 g plátkovej salámy denne, zvyšuje riziko až o 15–20 %. Neznamená to vynechať tieto produkty úplne, ale konzumovať ich s mierou a dopĺňať stravu vlákninou a antioxidantmi.
Viac o tom, aké sú dnes možnosti liečby kolorektálneho karcinómu či čo môže každý z nás urobiť pre zníženie rizika, sa dočítate na nasledujúcej strane.