Ožije opäť bystrický Dom kultúry? O záchranu sa spoločne pokúsia kraj a mesto, FOTO
Vrátiť Dom kultúry Banskobystričanom ako dôstojný kultúrno-spoločensko-vedecký stánok majú dnes záujem Banskobystrický samosprávny kraj a Mesto Banská Bystrica. Na čo by mohol slúžiť?
Nové využitie
Mesto Banská Bystrica má podľa slov Štepánekovej v budúcnosti záujem prevádzkovať najmä kultúrno-spoločenskú estrádnu sálu a k nej prislúchajúce zázemie, ktoré by bolo využívané na organizovanie kultúrnych podujatí. „Ďalšie časti objektu – komorné divadlo, kinosála i administratívne priestory – by v prípade úspešnej kúpy patril Banskobystrickému samosprávnemu kraju. Obaja partneri majú ambíciu prinavrátiť celej budove patričné využitie, ktoré si po rokoch zaslúži,“ uviedla.
„Radi by sme tu videli naše Bábkové divadlo na rázcestí, ktoré dnes sídli v historickej budove, ktorá veľmi limituje jeho ďalší rozvoj i komfort návštevníkov. Rovnako sú tu vhodné priestory pre zriadenie populárno-vedeckého centra zameraného na astronómiu a vesmír, s ktorým sme pôvodne uvažovali na Kačici, ale tieto priestory by preň boli vhodnejšie. Rozšíriť by sme vďaka tejto investícii vedeli aj už existujúce regionálne centrum inovácií InnoLabb a z prenajatých priestorov by sa sem mohli presťahovať neďaleké pobočky Verejnej knižnice Mikuláša Kováča. Zatiaľ sme však len na úplnom začiatku, celý proces kúpy a následnej rekonštrukcie je odhadovaný na osem rokov. Raz však treba začať,“ priblížil predseda BBSK Ján Lunter.
„Naším spoločným cieľom je pripraviť projekt na rekonštrukciu a prevádzku celého objektu. Aj keď sme len na začiatku, verím, že raz Dom kultúry opäť ožije a bude vítať stovky návštevníkov i umelcov z mesta a širokého regiónu. Tento zámer zapadá aj do nášho plánu komplexne obnoviť lokalitu Námestia slobody na základe víťazného návrhu medzinárodnej urbanisticko-architektonickej súťaže,“ doplnil primátor Ján Nosko.
Citlivá obnova a zelené riešenia
Dom kultúry sa nachádza v centrálnej časti Banskej Bystrice, je súčasťou Námestia slobody. Pôvodná stavba je z roku 1979, prístavba z roku 1988. Objekt je päťpodlažný, s jedným podzemným podlažím a štyrmi výškovo rozdielne uskočenými nadzemnými podlažiami. Atypickú stavbu navrhol architekt Jozef Chrobák a v roku 1979 získalo toto dielo Cenu Zväzu slovenských architektov (Cena Dušana Jurkoviča). Stavba bola tiež zapísaná do národného registra dedičstva modernej architektúry 20. storočia DOCOMOMO (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighbourhoods of theModernMovement).
Zámerom kraja a mesta je tento architektonicky hodnotný solitér citlivo zrekonštruovať, zachovať jeho architektonickú hodnotu i detaily a s použitím moderných prístupov a technológii nastaviť jeho ekonomickú a ekologickú udržateľnosť. Budova by tak mohla byť vzorovým príkladom rekonštrukcie s použitím zelených riešení, ako napr. zelenej strechy, vertikálnej zelene či vodných prvkov, ktoré by pomáhali zmierňovať dopady klimatickej zmeny v priestore, ktorý je dnes tvorený prevažne betónom a dlažbou.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Ďalšie aktuálne správy
