Žena, ktorá sa starala o mnohých Zvolenčanov: Jaroslava ošetruje bábätká už 32 rokov

Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen

Hovorí sa, že práve sestra je k pacientovi najbližšie, trávi s ním najviac času, vypočuje ho. Mali ste pacientov, ktorí vám dlho ostali v srdci, na ktorých si spomínate? Tak, ako ste vy spomínali na sestru, ktorá vám učarovala?

Je neskutočne nádherný pocit, keď sa pri komplikovanom pôrode alebo akútnom cisárskom reze narodí živý a zdravý novorodenec. Sú však aj prípady, kedy musíme s lekárkou zahájiť resuscitáciu novorodenca a keď je úspešná, pociťujeme obrovskú radosť a zároveň úľavu. Ten pocit, keď vám povie mamička „ďakujem vám všetkým“, by som priala zažiť každému.

Práca sestry na novorodeneckom oddelení neprináša vždy len radostné chvíle. Našťastie, nie často sa stane, že dieťatko zomrie v matkinom brušku, kedy sa veľakrát ani nedozvieme príčinu. Bola som nie raz pri takomto pôrode. Na pôrodnej sále je vtedy ticho, celý personál s tou matkou súcití a upokojuje ju. Pamätám si, ako ma mamička poprosila, aby som jej dieťatko obliekla do košieľky a dala do zavinovačky, aby si ho mohla privinúť. Samozrejme, som jej vyhovela, ruky sa mi triasli a plakala som s ňou. A to som mala už za sebou dosť rokov praxe. Takéto niečo zostane vo vás po celý život.

Zdravotníctvo je o práci s ľuďmi, tímovej spolupráci a dôvere medzi všetkými zdravotníkmi. Ako sa s lekármi či sanitármi spolupracuje vám?

(Smiech). Chcela by som vedieť odpoveď, keby táto otázka bola položená opačne. Na novorodeneckom oddelení sme dobrý kolektív, skutočne sme ako rodina. Mnohé z nás spolupracujeme celé roky, tak vieme o sebe všetko. Zverujeme sa so svojimi radostnými i smutnými udalosťami z osobného života. S profesijného hľadiska sú to profesionálky. Nie som konfliktný typ a snažím sa u nás na oddelení vždy udržať dobrú priateľskú atmosféru, lebo len vtedy sestričky pociťujú uspokojenie z vykonanej práce. Ak nie je zdravé pracovné prostredie, odráža sa to nižším výkonom sestry a takisto aj na jej zdraví.

Rovnako si vážim prácu sanitárok a upratovačiek, a tak sa k nim aj správam. Možno by som mohla byť v rámci svojej funkcie aj prísnejšia, ale ja to neviem a ani nemusím.

Keď niekto niečo robí 32 rokov, zrejme je vo svojej práci nielen dobrý, ale ho aj baví. Čím napĺňa vaša práca vás?

Keď stretnete mamičku, ktorej ste pomohli a ona vás po pol roku stretne, spozná vás a povie „sestrička vďaka vám dojčím doteraz“. Keď sa zahľadím do očí matky, ktorá práve porodila zdravé dieťatko a kotúľajú sa jej od šťastia slzy po líci, keď ich prepúšťate zdravých domov a ona povie :ďakujem vám za všetko, ste tu všetci úžasní“, to sú tie veci ktoré ma napĺňajú, dávajú energiu a máte chuť každé ráno otvoriť dvere oddelenia. Samozrejme, nemôžem zabudnúť aj na svoje kolegyne. Sú moje úžasné priateľky a aj preto sa do práce teším.

Ide z vás pozitívna energia, vyzerá to tak, že dobrú náladu máte každý deň. Čo je váš liek na dobrú náladu v práci?

Aj mne sa stane, že som občas aj mrzutá a smutná.

Každá z nás má aj rodinný život so svojimi starosťami. A keď problémy nevládzeme nechať pred vrátnicou nemocnice, odrazí sa to na našej nálade. Ale áno, máte pravdu. Skôr mám veselú náladu, lebo sa vo svojej práci cítim dobre a robím to, čo ma baví.

Budú to už azda aj desaťročia, čo hovoríme, že slovenské zdravotníctvo trpí nedostatkom sestier, pôrodných asistentiek a samozrejme, lekárov. A asi o tom budeme hovoriť ešte dlho. Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí zvažujú povolanie sestry?

Nedostatok zdravotných sestier je jedným z najvážnejších problémov slovenského zdravotníctva. Pociťujeme ho aj v našej nemocnici a aj na našom oddelení. Odchod sestier do dôchodku nie je úmerný s prijímaním nových absolventiek. Mladým ľuďom odkazujem, že povolanie sestry je najkrajšie a najušľachtilejšie povolanie. Je to poslanie, ktoré treba naplniť. Ak budú túto prácu vykonávať s láskou a presvedčením, budú v živote šťastní.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.