Žena, ktorá sa starala o mnohých Zvolenčanov: Jaroslava ošetruje bábätká už 32 rokov

Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen

Neuveriteľných 32 rokov sa stará o novorodencov a edukuje maminky v starostlivosti o svoje bábätko. Mgr. Jaroslava Dávidová, manažérka dennej zmeny Novorodeneckého oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen si svoje povolanie vybrala už ako malé dievčatko a ako absolventka zdravotníckej školy o svoju vysnenú prácu musela zabojovať. Ako sama tvrdí, jej práca je poslaním, vďaka ktorému je šťastná. Prinášame vám rozhovor, ktorý médiám sprostredkovala Martina Pavliková, hovorkyňa skupiny AGEL SK.

V rozhovore s Jaroslavou Dávidovou sa okrem iného dozviete aj to:

• ako si spomína na svoj prvý deň v práci
• ako sa práca sestry zmenila za 32 rokov
• kedy sa pred mamičkou rozplakala
• čím ju napĺňa táto práca

Vo zvolenskej nemocnici pracujete úctyhodných 32 rokov, nedávno ste oslávili jubileum. Poďme trošku do minulosti. Prečo ste si vybrali práve povolanie sestry? A prečo práve neonatológia?

Nielenže pracujem skoro 32 rokov vo zvolenskej nemocnici, ale pracujem len na jednom oddelení – na novorodeneckom. Na inom oddelení som nikdy nepracovala. Ak mám ísť naozaj do minulosti, raz som bola s mojou mamkou u jej lekára a pozorovala som sestričku pri práci. V uniforme bola taká vážna, dôležitá. A keď mi mamka vypýtala od nej jednu sklenenú striekačku a kovovú ihlu, hrala som sa doma na sestričku. Už vtedy som vedela, že nič iné nechcem v živote robiť len toto povolanie. Nejak sa to do mňa "zabodlo“ a zostalo mi to dodnes. No a keď ma prijali na Strednú zdravotnícku školu vo Zvolene na odbor detská sestra, bola som nesmierne šťastná. Aj keď som sa učila za detskú sestru, nejak ma počas školy fascinovalo pôrodníctvo, zrod nového života a narodenie dieťatka.

Po absolvovaní SZŠ nás všetky absolventky posadili v nemocnici do zasadačky a vtedajšia námestníčka pre ošetrovateľstvo nám prideľovala oddelenia, kde máme nastúpiť. Veľmi som chcela ísť pracovať na novorodenecké, ale nemala som šťastie, nevybrala ma, ale moje tri spolužiačky áno. Ja už ani neviem ako a čím som námestníčku uprosila, len viem, že som sa aj rozplakala, a tak sme nakoniec v roku 1990 nastúpili na novorodenecké oddelenie štyri sestričky. Z nás štyroch tu pracujem dodnes len ja. Ale nedá mi nespomenúť, že ak by som sa nakoniec nedostala na novorodenecké oddelenie, bola som rozhodnutá ísť ďalej do školy na nadstavbu za pôrodnú asistentku.

Prvé dni v práci sú vždy jedinečné a výnimočné. Často sú sprevádzané aj obavami či rešpektom. Spomínate si na svoj prvý deň v práci?

Na prvý deň v práci si spomínam presne. Možno mi niekto nebude veriť, ale ja som sa veľmi tešila. Nastúpila som do služby v naškrobenej modrobielej uniforme a na hlave biely čepiec, srdce mi búšilo. Privítala ma s takým pokojom vtedajšia staničná sestra oddelenia, na ktorú mám len dobré spomienky. So mnou v ten deň nastúpila do práce po materskej dovolenke kolegyňa Katka. So širokým úsmevom sme sa zoznámili, začala ma zaúčať a všetky obavy opadli.

Keď porovnáte súčasnosť s obdobím vašich začiatkov, sú prvé dni v práci z pohľadu dnešných sestier, absolventiek stredných zdravotníckych škôl, iné? Ako to bolo vo vašich časoch? Pomáhate mladým sestrám aklimatizovať sa do nových podmienok?

V súčasnosti pracujem na pozícii manažérky dennej zmeny, takže som zúčastnená pri prijímaní nových sestier na oddelenie. Neviem, aké majú skúsenosti vedúce sestry na iných oddeleniach, ale u nás je to zatiaľ tak, ako keď som nastúpila ja. Snažíme sa novú sestru zaučiť a odovzdať jej všetky naše skúsenosti. A ak túto prácu vníma mladá sestra ako poslanie, radosť, vášeň a nie len ako zárobkovú činnosť, tak jej aklimatizácia sa do nových podmienok bude bez problémov.

Akú prvú profesionálnu radu ste dostali vy, keď ste začínali?

Väčšina starších skúsených kolegýň a lekárka, keď som začínala, mi opakovala, aby som sa naučila vnímať novorodenca „ očami“. Pozorovať jeho správanie. Na rozdiel od dospelého pacienta on vám nepovie, že ho niečo bolí, cíti sa zle, že sa mu krúti hlava alebo má zvýšenú teplotu. Preto ošetrovateľská starostlivosť o novorodenca je veľmi špecifická.

A ešte som nezabudla na jednu radu, ktorú mi vraveli kolegyne. Aby som si vždy priala pri pôrode, nech novorodenec hlasno plače. Vtedy je dobre.

Za posledných 32 rokov sa celé zdravotníctvo i medicína výrazne zmenili. V čom je z vášho pohľadu najväčší rozdiel medzi prácou sestry dnes a pred 32 rokmi?

Aj keď v súčasnosti na našom oddelení uľahčujú prácu sestry výkonnejšie moderné prístroje, monitoring novorodenca je na vysokej úrovni, prácu sestry však nenahradí žiadny prístroj. Diagnostické a liečebné metódy postúpili a skvalitnila sa ošetrovateľská starostlivosť. Zodpovednosť sestry je však rovnaká.

Viac o príbehoch, ktoré jej zostali v srdci ako aj tom, čím ju napĺňa táto práca, sa dozviete na nasledujúcej strane.