Vlasta prehovorila o boji s Parkinsonom: Trvalo 8 rokov, kým mi chorobu diagnostikovali

Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen

V čom spočíva liečba konkrétne u vás?

Ide v prvom rade o presne nastavenú medikamentóznu liečbu. Lieky beriem pravidelne každé tri hodiny, liečivo sa postupne uvoľňuje do tela, veľmi dôležitý je tiež spánok. Keď beriem tieto lieky, dokážem zvládať bežný život, občas mám problémy, ale to súvisí aj so stravou. Nemôžem mať vysoký príjem bielkovín, musela som aj v tomto smere upraviť stravu. Na môj stav vplýva aj zmena počasia, spln a podobne. Vtedy cítim bolesti krku, šije, bolí ma ruka či chrbát.

Ako ste prispôsobili život tejto chorobe?

Musela som zmeniť stravu, musela som odísť z práce, priznali mi invalidný dôchodok 65%. Môj život sa výrazne zmenil. Ale už viem, čo mi je a mám nastavenú liečbu, veľa rokov som sa trápila, kým lekári prišli na to, čo mi je. Nie je to však jednoduché, mám 55 rokov a niekedy neudržím ani šálku kávy.

Čo je vašim najväčším obmedzením?

Neobratnosť. Neviem sa pohybovať, ako som bola zvyknutá dovtedy. Ako poštárka som chodila veľa a rýchlo. Dnes mám jednu nohu výrazne slabú. Hoci beriem lieky, ktoré mi pomáhajú, aj tak cítim výrazné obmedzenie. Už nikdy nebudem funkčná tak, ako som bola pred tou chorobou. Na tú liečbu však nedám dopustiť, pretože to naozaj pomáha.

Stretávate sa aj s inými pacientmi s tou chorobou?

Veľmi nie, viem ešte o jednej pani s podobným osudom.

Čo by ste odkázali pacientom respektíve rodinám, čo majú len subjektívne problémy?

Kto cíti príznaky, mal by hneď vyhľadať lekára a nedať sa odbiť.

Myslíte si, že je osveta a informovanosť o tejto chorobe dostatočná?

Myslím si, že nie, oveľa viac informácií je napríklad dostupných o rakovine. Myslím si, že mnohí ľudia sa trápia sami a ani nevedia, že môžu mať závažnú diagnózu.

Robíte nejaký šport, prechádzky, ktoré by vám pomohli?

S manželom sme sa dohodli, že budeme každý deň chodiť. On má za sebou tri infarkty, takže chôdza je dobrá pre nás oboch. Chôdza pomáha, keby sa človek nehýbal, ostal by viac nepohyblivý, svalstvo by ochabovalo. Tiež každý deň cvičím, veľmi sa snažím. Ráno sa musím rozhýbať, v noci mám problém sa pretočiť v posteli. Toto bol tiež jeden z príznakov, že som sa nemohla v noci v posteli otočiť, tiekli mi sliny. Dnes už viem, že aj toto patrí medzi príznaky Parkinsonovej choroby.

Viete nám priblížiť tie problémy s pohybom? Napríklad, že ste si mysleli, že ste zdvihli nohu a nezdvihli ste?

Nevedela som, že som nezdvihla nohu, zaťahovala som nohu a ani som o tom nevedela. Vidieť to na topánkach, pravá je na päte oveľa viac vyšúchaná. Viem, že moja choroba sa bude len zhoršovať, to ma naozaj desí. Vidieť to na motorike v ruke, mám problém si odomknúť, zapnúť gombíky je problém, aj zaviazať šnúrky na topánkach, teda chorobe musím prispôsobiť aj oblečenie. Čo sa týka chodenia, stále idem von s mužom, sama sa bojím. Moja chôdza je spomalená, keď sa vraciam, musím oddychovať.

Vaša choroba sa stále markantne zhoršuje?

Veľmi zlé bolo, že moja choroba nebola osem rokov podchytená, liečená som len dva roky u pána MUDr. Necpála. Je vidieť, že tých osem rokov bolo zanedbaných, to sa na mojom stave podpísalo. Predstavte si len, že tých osem rokov som nevedela zaspať. Niekedy som písala krasopisom, dnes píšem pomaly, malými písmenkami. Odrazu sa mi zdalo, že moje písmo je vyslovene škaredé. Choroba mi ovplyvňuje aj reč, viem, čo chcem povedať, ale neviem to vysloviť. Nechcem sa však vzdať, robím všetko, aby sme to aj s mužom zvládli.

Vyjadril sa aj vedúci lekára Centra pre liečbu parkinsonizmu a extrapyramídových porúch Nemocnice AGEL Zvolen MUDr. Ján Necpál: "Pani Vlasta trpí na Parkinsonovu chorobu už vyše 10 rokov. Prvýkrát sme sa videli pred troma rokmi. Pamätám si to doteraz. Prišla ku nám mladá pani, ktorá vravela, že sa jej už skoro vôbec nedá pracovať, robila poštárku, pretože má celú pravú ruku aj nohu stuhnutú a zle sa jej chodí. Takéto problémy mala vtedy už sedem rokov. Ktosi jej nasadil lieky na Parkinsonovu chorobu, no nepolepšilo sa jej. Vyžadovala ale vyššie dávky, pretože jej choroba už za ten čas veľmi pokročila. Po nasadení dávok, ktoré sme „ušili“ jej na mieru, sa jej výrazne zlepšil spánok, pohyblivosť, chôdza aj stuhnutosť. Ochorenie, žiaľ, stále ukazuje svoju silu, no pani Vlasta je aj napriek tomu veľmi húževnatá, pokorná a milá. S takými vlastnosťami a stále dobrou náladou sa aj boje s veternými mlynmi znášajú ľahšie.“

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.