FOTO: Zvolenská fotografka má rozkošných klientov: Pózujú jej dvojtýždňové bábätká

Zdroj: archív Michaely Spodniakovej

Zvolenčanka Michaela Spodniaková našla svoju záľubu vo fotení novorodeniatok. Je to pre ňu fotenie s úplne inými emóciami, no samozrejme, aj najnáročnejšie. Ako sa dajú fotiť dvojtýždňové bábätká a zaujať väčšie deti? Prečítajte si v rozhovore, čo všetko také fotenie obnáša.

Ako dlho sa venuješ foteniu?

Asi sedem rokov. Prestávku som mala počas materskej dovolenky, kedy som fotila minimálne. Teraz sa to ale opäť rozbieha.

Ako si sa dostala k foteniu?

Úplne náhodou. Fotila som psíkov na výstavách. Potom ma oslovila jedna rodinná známa, aby som jej odfotila dcérku a už to išlo. Ozývali sa kamaráti a rodina, no a tak sa to postupne začalo. Nenápadne a neplánovane. Začalo ma baviť hlavne fotenie detičiek.

Prečo si sa rozhodla fotiť práve deti?

Je to také nádherné. Fotila som aj svadby, to ma tiež baví, ale pri fotení detí sú na fotkách úplne iné emócie.

Musí to byť ale komplikované, fotiť deti. Ako to zvládaš?

Je to najťažšie. Predovšetkým tie malilinké novorodeniatka, ale sú z toho aj najkrajšie spomienky. Fotenie trvá dosť dlho, dve až štyri hodiny. Je v tom zahrnuté aj kojenie, uspávanie a prebaľovanie. Snažíme sa ich totiž uspať. Tým, že sú úplne malé, nemajú ešte priamy pohľad, keď majú otvorené očká. Keď spia, dajú sa pekne polohovať. Závisí to od bábätka. Niektoré spia viacej, iné menej. Väčšinou mi však vôbec neplačú. Skôr keď prídu s mesačným alebo pár mesačným bábätkom. Stáva sa to ale minimálne. Pri polohovaní bábätká neupadnú do veľmi hlbokého spánku, vyrušuje ich posúvanie ručičiek a nožičiek a niektoré zamrnkajú, že by chceli spať.

Ako je to s väčšími deťmi? Je to jednoduchšie?

Snažíme sa ich kadejako zaujať. Vydávame rôzne zvuky, spievame, hopkáme. Používame hračky, aby vôbec vydržali. Je to tiež individuálne. Niektoré sa vedia na povel rodiča usmievať, sedia a iné naháňam po lúke.

Fotíš aj vonku?

Fotím aj v ateliéri aj vonku. Novorodeniatka a deti do jedného roka v ateliéri. Väčšie už potom vonku. Oni potrebujú priestor, nedokážu sedieť na jednom mieste. Pri nich sú to hlavne momentky. Cvakám veľa záberov aj počas hry a pobehovania, aby sa dalo vybrať. Pri novorodeniatkach sú to cielené zábery.

Používaš aj rekvizity?

Používam, ale málo. Košík, v ktorom je bábätko, macíka, čiapočky s uškami…

Robíš aj rodinné fotky?

Vždy, keď fotím deti, tak aj rodičov. Je to pekná pamiatka a veľakrát aj vtipné. Keď fotím dieťa, musím ho kadejako zaujať. Robím všetko možné a veľakrát sa smejú skôr rodičia. Ono je fajn, keď sa smejú, ale častokrát sa potom každý rodič pozerá inde.

Aké bolo tvoje prvé profesionálne fotenie? Vyšlo podľa očakávaní?

Vtedy som sa tešila, že áno. Keby som si teraz pozrela fotky spred šiestich rokov, tak by som možno až taká spokojná nebola. Fotila som rodinu, tak som nemala ani žiaden stres, bola to pohodička. Učila som sa fotiť sama a stále sa aj učím. Vždy je čo zlepšovať. Poznám viaceré fotografky v Čechách a na Slovensku, tak si občas radíme, ale nemala som vyslovene mentora, ktorý by ma zaúčal.

Čo pre teba znamená fotografia? Čo sa snažíš zachytiť?

Snažím sa, aby ľudia mali peknú pamiatku na dané obdobie dieťaťa. Aby tam bola radosť, emócia, nejaký pekný pohľad. To, čo by som ocenila ja ako mama, mať na fotke svojho dieťaťa, sa snažím každému preniesť. Posielam ľuďom vždy galériu, nech si vyberú, ktoré fotky sa im páčia a niekedy sa prekvapím, čo si zvolia. Každý vidí niečo pekné v inej fotke. Ja by som možno vybrala inú, no niekto ocení aj také, kde sa dieťa nedíva priamo.

Kam by si to chcela ešte dotiahnuť v rámci fotografovania?

Budem veľmi rada, ak budem môcť fotiť novorodeniatka aj dlhodobo. Teraz to začína byť trendovejšie aj na Slovensku. Je to fajn obdobie. Doteraz to ľudia až tak nechceli, alebo sa báli, keďže novorodeniatko je krehučké. Fotí sa naozaj veľmi skoro. Maximálne do dvoch týždňov. Keď sa to ale odkomunikuje dostatočne vopred a pripravia sa na to, že niekam pôjdu, tak sa to dá.

V priloženej galérii si môžete pozrieť nádherné fotografie Michaely Spodniakovej!