Pavol Hrabovský Kultúra

Umelca z Kremnice očarili Tatry. Tamásfi: Ide o príbehy, ktoré sú ukryté za obrazmi

Umelecký kováč a maliar Martin Tamásfi pôsobí v Tatrách ako slobodný umelec. Porozprával nám o svojich začiatkoch, ale aj o tom, či sa dá z umenia vyžiť a ako sa jeho obrazy dostali do Švajčiarska.

Ilustračný obrázok k článku Umelca z Kremnice očarili Tatry. Tamásfi: Ide o príbehy, ktoré sú ukryté za obrazmi
20
Galéria
Zdroj: Archív Martina Tamásfiho

Nespútaná krása

Čo ťa pritiahlo z Kremnice do Vysokých Tatier?

Kremnica je krásne mesto s príjemnou atmosférou. Človeku dovolí zasnívať sa. Možno aj preto je ako stvorená pre školu s umeleckým zameraním.

Na škole som to „zasnívanie“ mohol naplno využiť a prejaviť v tvorbe. Počas vysokej školy som chodieval na brigády. Jedno leto som pracoval aj na Téryho chate. Okrem práce okolo chaty som mal párkrát možnosť absolvovať vynášku. Z týchto skúseností teraz často čerpám. V Tatrách sa človek o sebe mnohé dozvie.

Jeden večer som sa pozeral do doliny a ticho, ktoré bolo všade navôkol, sa ma skutočne dotklo. Asi ako každého, kto zavíta do Tatier a na moment sa nimi nechá zastaviť. Vtedy som si povedal, že sem sa raz vrátim.

Teraz tu žijem a snažím sa tú nádheru zaznamenať. Zároveň sa tak pokúšam prerozprávať a zdieľať svoje pocity, ktoré som mal, keď som sa prvýkrát stretol s Tatrami a tie, ktoré zažívam, keď idem na prechádzku alebo túru. To ma skutočne zaujíma – príbehy, ktoré je možné zobrazovať a tiež príbehy samotných obrazov a zobrazení.

Zbieraš materiál a námety na obrazy?

Áno. Určite som aj zberač. Dá sa povedať, že vychádzka do krajiny je pre mňa zber námetov a zároveň nasledovanie niečoho, čo zatiaľ len tuším. Teda je to zároveň aj trochu lovecká činnosť. Často nesiem konkrétnu tému alebo ideu a tú si nechávam odzrkadlovať v krajine. Väčšinou je to, čo sa takto dozvedám, pre mňa nové a objavné.

Používaš aj nejaké iné motívy ako prírodu?

Venujem sa zobrazovaniu krajiny, lebo ma zaujíma, a pomocou tvorby v nej hľadám umiestnenie. Jednak svoje, ale aj človeka vôbec. Vnútorný svet je tiež krajinou a tá môže byť v súlade s tou krajinou, v ktorej sa človek ocitá. Preto hľadám ich vzájomný súlad.

Predtým som sa tiež venoval hľadaniu spôsobov, ako v maľbe zobraziť myšlienku, koncept, rozhovor, alebo sen či pocit. Aj teraz to často robím. Len inak. Niekedy vidím, že umelci svoju tvorbu zacieľujú iba pre niekoho, kto sa tým zaoberá a má teda aj predpoklady dielu porozumieť. To je v poriadku. Zaujíma ma však, ako je možné, že tie najpôsobivejšie diela oslovia aj niekoho, kto s tým nič nemá.

Len to uvidí a hneď pocíti. Zaujíma ma ten priamy dosah na diváka. Také diela sú väčšinou priame a jednoduché. Zaujíma ma tiež, ako je možné dostatočne čisto preniesť na obraz to, čo ponúka krajina alebo človek a jeho príbeh v nej. Napríklad, že sa niekto pozrie na obraz a pocitovo sa ocitne na zobrazenom mieste.

Ženevská stopa

Tvoja najnovšia výstava sa nesie v podobnom duchu. Ako vznikla?

To je príbeh dvojobrazu, na ktorom je namaľovaný Gerlach. Tým, že ma zaujímajú príbehy, potreboval som o človeku, pre ktorého bol obraz darom, viac informácií. Je to Slovák žijúci dlhšiu dobu vo Švajčiarsku. Opýtal som sa, či pozná Tatry. Dozvedel, som sa, že nielen že ich miluje, ale že vždy, keď príde na Slovensko, rád ich navštívi. Keď bol mladý, rozhodol sa s dvoma kamarátmi, že vyjdú na Gerlach. To sa im za veľmi priaznivých a šarmantných okolností aj podarilo.

Rozhodol som sa teda namaľovať dvojobraz Gerlachu a troch letiacich krkavcov. Tých som si obľúbil už počas brigády na Téryho chate a sú z “iného času”. Vzniknutý obraz je spomienkou na ich odvahu.

Keď bol obraz hotový a ja som prišiel na to, aké peripetie by sprevádzali jeho odoslanie, radšej sme si spravili výlet do Švajčiarska autom. Tak som mal možnosť zoznámiť sa s pánom Mirom, pre ktorého bol obraz namaľovaný, a zároveň aj s jeho kamarátom, Tiborom Stráhle, ktorý je galerista a ktorý tam dlhodobo žije a organizuje výstavy.

Keď nad tým teraz uvažujem, tak výstava vznikla vďaka tomu, že som sa nechal viesť Tatrami a príbehom, ktorý sa v nich odohral. Výstavu som nazval Hĺbka Tatier. Ak sú pre mňa niečím Tatry charakteristické, tak je to ich krása, neustála premenlivosť a hlbočina.

Plánuješ ju doviesť aj na Slovensko?

Určite áno. Už sa mi črtajú možnosti, ale nebude to tento rok, vzhľadom na opatrenia. Zatiaľ mám odozvu zo Žiliny a plánujem ju priniesť do Tatier a neskôr aj do Kremnice. Je to moje rodné mesto. Zároveň sa chystám celú kompozíciu dopĺňať. Zaujímalo by ma, kam až by mohla dôjsť a aký majú Tatry dosah. Viem si predstaviť, že je tam nesmierne veľa možností.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane

OBRAZOM: V ateliéri Martina Tamásfiho
20
Galéria
Zdroj: Archív Martina Tamásfiho

Zostaňte v obraze! Najčerstvejšie správy z domova i zo sveta

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM