Umelca z Kremnice očarili Tatry. Tamásfi: Ide o príbehy, ktoré sú ukryté za obrazmi
Umelecký kováč a maliar Martin Tamásfi pôsobí v Tatrách ako slobodný umelec. Porozprával nám o svojich začiatkoch, ale aj o tom, či sa dá z umenia vyžiť a ako sa jeho obrazy dostali do Švajčiarska.
Martin Tamásfi je slobodným umelcom. Vyštudoval umelecké kováčstvo na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, vysokú školu dokončil v Nitre na UKF. Tatry mu však učarovali natoľko, že sa tu usadil a založil ateliér a dielňu. Kováčinu strieda s olejomaľbou. Momentálne vystavuje v Ženeve.
Slobodná tvorba
Čím sa prioritne zaoberáš?
Som vyštudovaný umelecký kováč a výtvarník. Venujem sa soche, kovaným obrazom a zároveň aj maľbe, s ktorou som začal na vysokej škole. Som slobodný umelec, teda umelec v slobodnom povolaní a moja tvorba je zameraná na krajinu a človeka v nej.
K čomu viac inklinuješ? Baví ťa skôr maľba alebo kovanie?
Teraz je to vyvážené. Môj záujem o maľbu dopĺňa práca s kovom, čo je rovnako oblasť, kde sa môžem tvorivo prejaviť, a to je podstatné. Momentálne medzi nimi hľadám premostenie. Tak som dospel k tomu, že môžem vytvárať kované obrazy. Teda obrazy, ktoré môžem rôznymi technikami prenášať na kov.
Mnoho mladých umelcov tvrdí, že uživiť sa umením na Slovensku je ťažké. Myslíš, že to tak naozaj je?
Tak by som to nepovedal. Pre mňa by bolo omnoho náročnejšie a ťažšie robiť niečo, čo by mi nedávalo zmysel, alebo by ma to netešilo. Tam je treba vynaložiť omnoho viac úsilia. Keď sa na to pozriem dnes, s odstupom času, tak je môj výber porovnateľný s akoukoľvek inou profesiou. Mne však zmysel a radosť prináša tvorba. Maľovanie a umelecké kováčstvo obzvlášť.
Výborné je, ak sa človek venuje tomu, čo osloví jeho srdce. Život sám o sebe je zmysluplný. Záujem a chuť poznávať je možné objaviť v čomkoľvek. Tvorba je výborná na hľadanie a nachádzanie odpovedí. Je dobré sa počúvnuť.
Rozovor pokračuje na ďalšej strane.
