Revúcki evanjelici posvätili zvony
V nedeľu si hostia a veriaci pripomenuli 227.výročie Pamiatky posvätenia chrámu a posvätenie opravených zvonov v evanjelickom a.v. kostole v Revúcej. Vo veži evanjelického kostola ich máme štyri a prežili si veru aj krušné časy.
Všetkých prítomných a hostí privítala v úvode presbyterka Alica Kubajdová v zastúpení zborovej dozorkyne. Liturgoval brat senior GES ECAV a zástupca biskupa VD ThDr. Jerguš Olejár a domáca sestra farárka Danica Hudecová, ktorá prítomných oboznámila s históriou opravených zvonov a poďakovala veriacim, Generálnej podporovni ECAV, nemeckej cirkvi, firmám, mestu, BBSK a sponzorom za podporu diela, ktoré bolo predmetom posvätenia.
Mesto Revúca zastupovala primátorka Eva Cireňová, ktorá v príhovore poďakovala sestre farárke a cirkevnému zboru za spoluprácu a zveľaďovanie kultúrnej pamiatky, akou je aj chrám Boží a evanjelická veža. Slávnostných Služieb Božích sa zúčastnila aj viceprimátorka Viera Hanesovská a prednostka Eva Kučeráková a poslanec BBSK Ján Šeševička.
Zvesťou Slova Božieho poslúžil brat biskup VD Slavomír Sabol, ktorý zdôraznil, že pre veriaceho človeka je vzácne pozvanie od samotného Pána na stretnutie sa s Ním. Miestom, kde sa toto deje, je práve chrám Boží a zvony sú jeho hlasom, ktorý nás zvoláva na toto stretnutie.
Dôvodom slávnosti bola pripomienka 227.výročia „Pamiatky posvätenia chrámu“ a posvätenie opravených zvonov, fialového rúcha a ambonu, ktoré vykonal brat senior GES Jerguš Olejár.
Veľké požehnanie zo Služieb Božích bolo umocnené aj vystúpením domáceho spevokolu „Nádej“ pod vedením dirigenta Jaroslava Petra a vystúpenie spojeného spevokolu mládeže a detí.
Ako uviedla sestra farárka v svojom príhovore, „nech hlas Hospodinov rozozvučí nielen srdcia revúckych zvonov, ale aj revúckych veriacich k úprimnej oslave Pána!“.
Niečo z histórie zvonov
História zvonov sa datuje od januára 1787, kedy evanjelici dostali povolenie na výstavbu veže. Prvý zvon s hmotnosťou 124,32kg doviezli a zavesili na drevenú zvonicu 1.marca 1787 a o týždeň na to sa už na ňom prvýkrát zvonilo. Druhý zvon mal hmotnosť 734,72kg a bol dovezený a zavesený v septembri 1788. Tretí zvon, neskôr nazývaný Hámrik mal hmotnosť 330,40kg a bol dovezený a zavesený spolu s druhým zvonom. V roku 1802 sa evanjelická cirkev rozhodla, že si zadováži v poradí štvrtý – najväčší zvon. Tento mal hmotnosť 1492,40kg.
Zvony si vyžadovali neustále opravy
Prvýkrát praskol v roku 1820 najväčší zvon a počas jeho prelievania praskol aj ten najmenší. Cirkev dala obidva zvony opraviť zvonolejárovi do Pešti. Viac ako polstoročie nemali evanjelici so zvonmi problémy. Najkrutejší osud ich postretol počas prvej svetovej vojny, kedy došlo k rekvirácii zvonov a vo veži ostal len jeden zvon.
Cirkev po skončení vojny zo zbierky aj Revúčanov žijúcich v Amerike dala spraviť dva zvony. Tie však stihol krutý osud. Pri požiari kostola 1.apríla 1938 boli zničené. Pri prehorení drevenej konštrukcie hornej časti veže, v ktorej viseli, padli spolu s ňou na prízemie, kde sa roztavili.
Cirkev sa preto opäť rozhodla dať spraviť nové zvony a prvý zvon sa podarilo do Revúcej doviezť 24.12.1938. Zvyšné zvony boli do Revúcej dovezené v apríli 1939.
Zvony fungovali do deväťdesiatich rokov
Najväčší zvon opäť praskol v roku 1992 a bolo potrebné jeho preliatie. Po problémoch so zvonolejárom z Čiech bol nakoniec dovezený v júli 1993 a je vo veži aj súčasnosti. Má hmotnosť 1498kg. O štyri roky na to potrebovali opravu aj zvyšné zvony.
Posledné opravy zvonov prebehli pred rokom.
info : Danica Hudecová
foto : Revúca24, K. Žigo
