Mesto obhajuje VÝRUB: Odstraňovanie NEBEZPEČNÝCH stromov prebieha pod dohľadom ODBORNÍKOV
Cieľom mesta je podľa slov samosprávy zrealizovať všetky práce čo najskôr, aby mohol byť mestský park opätovne sprístupnený verejnosti.
V Mestskom parku na Tajovského ulici v Banskej Bystrici v súčasnosti ukončuje vysúťažený zhotoviteľ nevyhnutné výruby 149 stromov, ktoré boli nezávislými dendrologickými posudkami určené na odstránenie z hľadiska prevádzkovej bezpečnosti. Informovala o tom hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková, ktorá spomenula, že v jarných mesiacoch sa začne s ošetrovaním 132 stromov, a zároveň bude realizované postupné frézovanie pňov, ktoré je potrebné pre výsadbu nových stromov.
Pod dozorom
„Výruby sú sprevádzané environmentálnym dozorom, dohľadom zo strany Štátnej ochrany prírody v zastúpení CHKO Poľana, ale aj kontrolou odborníkov zameraných na entomológiu, chiropterológiu a ornitológiu. Cieľom mesta je zrealizovať všetky práce čo najskôr, aby mohol byť mestský park opätovne sprístupnený verejnosti,“ pokračovala hovorkyňa s tým, že v jesenných mesiacoch tohto roka sa zároveň začne s náhradnou výsadbou nových drevín, čo je kľúčové pre revitalizáciu tejto národnej kultúrnej pamiatky.
Odborné posudky, ktoré vymedzili stromy na výrub z hľadiska prevádzkovej bezpečnosti, vypracoval podľa Marhefkovej certifikovaný arborista Martin Kolník na odporúčanie organizácie ISA Slovensko združujúcej odborníkov v oblasti starostlivosti o dreviny. „Samostatnú odbornú expertízu zameranú na ihličnany – smreky vypracovali odborníci z Technickej univerzity vo Zvolene pod vedením Pavla Hlaváča, špecialistu v odbore ochrana rastlín, lesnícka fytopatológia, arboristika. Spolu so svojím tímom posudzovali 56 smrekov v mestskom parku, pričom využili rôzne terénne prístrojové merania a výpočtovú techniku,“ spomenula so slovami, že podľa analýz a výpočtov deklarovali, že až 51 smrekov bolo rizikových a nespĺňali požiadavky prevádzkovej bezpečnosti stromov rastúcich v urbánnom prostredí.
S poškodeniami či chorobami
„Môžeme jednoznačne deklarovať, že každý smrek, ktorý bol vyrúbaný mal minimálne tri a viac poškodení, defektov a chorôb. Nebol vyrúbaný žiaden smrek, ktorý by bol zdravý, alebo ktorý by bolo možné ošetriť. Neposudzovali sme len ich zdravotný stav, ale posudzovali sme a vypočítavali sme aj ich statickú stabilitu. Neznamená to, že všetky smreky, ktoré boli vyrúbané museli byť v tom najhoršom zdravotnom stave, ale mohlo sa stať, že mali nepriaznivú statickú stabilitu. Použili sme medzinárodné metodiky a arboristické štandardy. Laická verejnosť často posudzuje stromy nesprávne. Hniloba môže mať rôzne podoby, môže byť lokalizovaná v inej časti stromu, môže ohrozovať nosné prvky stromu. Často sa zabúda aj na prevádzkovú bezpečnosť. Je to mestský park a nie les, a ľudia, ktorí ním prechádzajú, sa majú cítiť bezpečne,“ povedal Pavol Hlaváč z TUZVO.
Ako upozornila hovorkyňa, na celý proces výrubov dohliadal aj environmentálny dozor a Štátna ochrana prírody v zastúpení CHKO Poľana. Ich cieľom je dohliadať nad dodržiavaním podmienok Zákona o ochrane prírody a krajiny, v tomto prípade na podmienky rozhodnutí o výrube drevín.
Bez vtákov a netopierov
„Bolo potrebné sledovať, či v dutinových stromoch, ktoré v parku sú, náhodou nebudú netopiere alebo hniezdiace vtáky, ktoré by bolo potrebné zachraňovať. Počas celého výrubu sme boli prítomní a nezistili sme prítomnosť vtákov alebo netopierov v stromoch alebo na konároch,“ dopĺňa za environmentálny dozor Ján Šmídt,
Z rozšíreného poradného tímu k revitalizácii mestského parku bol počas výrubov prítomný Tomáš Kizek, entomológ a ekológ, ktorý sa venuje výskumom saproxilických chrobákov.
„Podstatné je to, že v prvej etape sa vyrúbali stromy, ktoré boli závadné z bezpečnostného hľadiska, pretože obsahovali dutiny. Z ochranárskeho hľadiska boli veľmi významné, pretože obsahovali vysoký stupeň biodiverzity, ktorá sa viaže na odumreté drevo. Našli sme európsky významný druh Cucujus cinnaberinus – Plocháča červeného, desiatky lariev, vzácneho najväčšieho európskeho kováčika, Elater ferragineus. Výnimočný je preto, že sa vyskytuje v starých parkoch a stromoch. Fuzáč alpský – Rosalia alpina zostáva v parku a bude sa vyvíjať v suchom odumretom dreve, ktoré bude po dohode s pamiatkarmi ponechané v parku. Návštevníci parku ho budú môcť v letných mesiacoch pozorovať. Pandravy premiestnime do inej lokality v spolupráci s CHKO Poľana, pretože sú chránené,“ dopĺňa entomológ a ekológ Tomáš Kizek.
Viac o tom, koľko výruby stáli, sa dočítate na nasledujúcej strane.
Ďalšie aktuálne správy
