Muž, ktorý zasvätil život práci s deťmi: ROZHOVOR s bystrickým pediatrom Almášim
Bystrický lekár sa deťom venuje už 11 rokov a stále v práci nachádza svoje poslanie. Michal Almáši v rozhovore prezradil nielen to, čo si myslí o poradniach na sociálnych sieťach.
Michal Almáši (39) sa venuje pediatrii už 11 rokov. Býva aj pracuje v mestskej časti Fončorda a v rámci praxe sa venuje aj detskej ultrasonografii. Počas praxe pôsobil ako lekár v Írskej republike, Spojenom kráľovstve, Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta a v Detskej fakultnej nemocnici v Bystrici. Má štyri deti a najradšej oddychuje v prírode. V rozhovore prezradil viac o tom, aká je práca s deťmi.
Prečo ste si vybrali práve pediatriu? Čím vás tento odbor zaujal?
V mojich pracovných začiatkoch som mal šťastie a systémom som bol prinútený prejsť si základnými odbormi medicíny. Trochu kľukato, ale predsa som skončil pri pediatrii. Bola to správna voľba. Pediatriu považujem za veľmi flexibilnú a reaktívnu. A to ma na nej baví.
Aké je to pracovať s deťmi?
Poučné, živé, niekedy hlučné. Určite nie nudné a stereotypné. A v jednom sa s kolegami zhodnem, že pracujeme s deťmi a ich rodičmi. Takže si to vyžaduje dávku psychologického taktu.
A čo tie najmenšie detičky? S bábätkami je asi dosť náročná práca…
Nemyslím si to, pretože mrnčanie až plač najmenších detí je len ich prejav – komunikácia s nami, dospelými a nemal by nás znepokojovať. Niekedy je banálny, inokedy sa treba venovať jeho príčine.
Čo si myslíte o fenoméne ADHD u detí? Stretli ste sa priamo s takýmto pacientom?
Samozrejme, stretol, či už v nemocnici alebo na ambulancii. ADHD je seriózna diagnóza, ak je potvrdená. Avšak nemôžeme za ňu schovávať iné väčšie či menšie zmeny správania sa u detí. Z môjho pohľadu je podstatné, ako vieme týmto deťom pomôcť v intenzite ich prejavov. Gény sú dané, významnú úloha hrá však uvedomelý prístup a na počudovanie aj strava.
Aký je váš názor na očkovanie malých detí?
Vždy som hovoril, že som za základné očkovania podľa očkovacieho kalendára. O nadštandardných očkovaniach sa môžeme rozprávať pre konkrétneho jedinca. Máme aj nezaočkované deti, respektíve deti, kde rodičia požadovali posun v štandardnom očkovaní. Od momentu kedy dieťa spadá do tejto skupiny, preberá zodpovednosť za toto rozhodnutie len a len rodič.
Sú mamičky v dnešnej dobe úzkostlivejšie?
Nemyslím si. Pravdepodobne aj v dobe našich mám sa našli také aj iné typy matiek. Problémom však je prílišný prísun informácií.
Čo si myslíte o trende poradní na sociálnych sieťach?
Okrem iného robím aj prednášky pre budúce mamičky. Hovorím matkám, že najlepšia pomoc je, ak majú v okolí matku, ktorá je rok-dva pred nimi a môže sa s nimi podeliť o skúsenosti s dieťaťom. Na druhej strane stoja diskusné fóra, ktoré nepovažujem za zmysluplné, pretože polovica laických informácií je tam správnych a tá druhá nesprávnych.
Pravdepodobne si to neuvedomujeme, ale čím viacej informácií máme, tým sme bezbrannejší. Do popredia sa dostáva logika a strach, že to môže byť tak ako má mamička naštudované. Týmto spôsobom matky pomaly, ale isto, strácajú veľmi dôležitú vlastnosť – schopnosť intuície, schopnosť vyciťovať svoje dieťa a potom sa zdravým sedliackym rozumom rozhodnúť.
Odporúčate zostať s deťmi dlhšie doma na materskej, prípadne rodičovskej dovolenke alebo ich rýchlejšie zaradiť do kolektívu a tým vytvoriť imunitu?
Odporúčam dieťa nechať približne do troch rokov v domácom prostredí. Nie je to len otázka imunity. Ak dáte dieťa v roku do jaslí, určite zvýšite jeho chorobnosť, bude vystavované menším či väčším infektom. To pediater vyrieši. Alebo rodičovi a potom pediatrovi prasknú nervy a pošle dieťa na imunoalergológiu, čo je, dovolím si tvrdiť, v polovici prípadov krok mimo.
Druhým a podstatnejším aspektom je otázka psychického vývinu. Podľa mojich postrehov, dieťa do troch rokov nepotrebuje kolektivizáciu. Je to obdobie spoznávania samého seba voči sebe a voči okoliu, ktoré vníma ako priestor na dosiahnutie svojich potrieb. Hlbší záujem o druhého nastáva až potom. Preto, keď počujem, ako matka povie, že už dieťaťu nemá v dvoch rokoch čo ponúknuť… Presne opačne, dieťa sa naučí objavovať všetko okolo, bude tvorivé a hravé ak ho necháme doma majstrovať, búchať, zaujímať sa o bežné veci. Predovšetkým, ak mu do toho nebudeme zasahovať – vytvorí si doma montessori zadarmo.
Chodia k vám do ambulancie aj oteckovia?
Áno a dosť často, nemáme s tým problém, niekedy sú otcovia dokonca tie maminky. :)
Ako sa vám komunikuje, spolupracuje s rodičmi?
Každým dňom sa učím používať správnu dávku asertivity. S väčšinou rodičmi je komunikácia bezproblémová, cítia reálny záujem z našej strany. Ojedinele si uvedomím aj ja, že som reagoval intenzívne. A na druhej strane, niekedy nevidím cestu k ďalšej spolupráci a vtedy sám ponúknem rodičom zdravotnú kartu ich dieťaťa.
Prezraďte ešte, aký by podľa vás, mal dobrý pediater byť?
Myslím si, že by mal byť presne taký, ako som opísal tie deti v úvode, flexibilný a hravý. Na druhej by nemal byť alibistický. A určite by sa mal vedieť usmievať.
Čítajte tiež:
Žrďkár Ján (25) z Bystrice: Skákať dole hlavou na tenkom kuse laminátu mi dodáva adrenalín
Strhujúce VIDEÁ z centra Bystrice: Najväčšia parkourová exhibícia na Slovensku
