Keď vyrastiem, budem požiarnikom: František z Drábska si plní svoj sen, už teraz je „železný hasič“
Veľké sny a ambície sa nemerajú veľkosťou miest, z ktorých pochádzame. V maličkej obci Drábsko na Horehroní si jeden malý, ale o to pevne „železný“ sen, plní aj František (23).
Maličká horehronská obec Drábsko má iba 210 obyvateľov, no môže sa pýšiť Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ), ktorého členom je aj 23-ročný František Ridzoň. Zbor má množstvo ocenení z domu i zahraničia. Začiatkom júna si František priniesol z Prešova ďalšiu cenu, získal titul Železný hasič a úspešne reprezentoval Brezno.
Dávny sen
Na to, aby sa František „prehasil“ k zbieraniu ocenení, musel si všetko poriadne odmakať. Časovo, fyzicky a najmä finančne. Preto je rád, že vždy sa nájdu sponzori a partneri, ktorí sú v tejto oblasti nápomocní. Táto záľuba totiž aj niečo stojí.
„Hasičstvu sa venujem od svojich siedmich rokov. Súťažím za DHZ Drábsko. Hasičský šport ma rôzne podoby, no najviac ma oslovili súťaže typu železný hasič a TFA (v preklade najtvrdší hasič prežije), v ktorých súťažím ako jednotlivec druhý rok. Sú to disciplíny silovo vytrvalostného charakteru a, samozrejme, aj požiarne útoky, kde už súťažíme ako sedemčlenný tím,“ hovorí mladý chalan, ktorý celú mladosť venoval svojmu snu.
Okrem domácich súťaží už stihol zbierať ceny aj za hranicami. „Vyskúšal som súťažiť aj v Čechách, Rakúsku a tento mesiac ma čaká súťaž v Maďarsku. Tento rok som mal tú česť odbehnúť si štafetu v Rakúsku za slovenskú reprezentáciu s chalanmi z TFA Team Slovakia a podarilo sa nám získať krásne 1. miesto,“ hovorí skromne František.
Na stupni víťazov stál už deväťkrát, na druhom a treťom mieste uspel dovedna štyrikrát. Jeho šikovnosť, ktorá doteraz nebola oficiálne na profesionálnej úrovni, sa čoskoro zmení.
František momentálne prechádza prijímacím konaním do hasičského a záchranného zboru, takže sa snaží dostať k hasičom a splniť si tak svoj sen.
Kondička zo železa
Povolanie hasiča je fyzicky jedna z najnáročnejších profesií. A práve súťaže typu „železný hasič“ sú pre mladého chalana tým najlepším štartom do vysnívanej profesie. Jeho príprava spočíva v cvičení vo fitku, nechýba beh plus trénovanie techniky na dané disciplíny a, samozrejme, aj regenerácia.
Ako hovorí, každá súťaž je iná a každá disciplína si vyžaduje svoju pripravenosť. Hoci trénuje už roky, aj František našiel svoju slabinu.
„Najťažšie na týchto súťažiach sú schody, aspoň pre mňa. Schody sú mojou slabinou, keď máte splniť povedzme šesť náročných disciplín a na koniec ešte odbehnúť 22 poschodí, to dá celkom zabrať,“ hovorí so smiechom František, ktorý je rád, že aspoň doma ich toľko nemajú.
Ceny sú, pochopiteľne, vizitkou úspechu a večnou spomienkou i titulom. No ako dodáva na záver budúci hasič, paradoxne to nie je to, čo sa mu najviac ráta.
„Najcennejšie, čo si človek môže zo súťaží odniesť domov, sú stále nové a nové priateľstvá,“ hovorí Drábčan. A my mu držíme palce, aby ich zozbieral vo svojom živote čo najviac! Či už cien, alebo spomínaných priateľstiev…
