Jazero v Starohorskej doline?
Najstaršia doteraz známa historická mapa so zakreslenou Banskou Bystricou je z roku 1513. Na tejto mape pravý prítok Hrona, riečka Bystrica, vyteká z rozľahlého jazera označeného ako „Holie“. Dnes v Starohorskej doline žiadne takéto jazero nepoznáme.
Omyl to určite nebol. Pozornosť vzbudzujúca vodná plocha v Starohorskej doline kedysi naozaj bola. Zmieňujú sa o nej najmenej tri známe historické dokumenty. Najstaršia je listina Bela IV. z r. 1263, ktorou kráľ dáva bystrickému richtárovi Ondrejovi pozemky medzi Bystricou a Ľupčou. Tento majetok zasahoval až do Starohorskej doliny. Od toho má asi svoj názov terajšia dolina a osada Richtárová. Podľa listiny jeho hranice na severe tvorili pramene Selčianskeho potoka, veľká skala pri Španej Doline, rybník alebo vodná plocha „gezerna“, pramene Ľupčice a vrch „Thurstan“. Potom je tu listina týkajúca sa sporov o hranice Ľupčianskeho hradného panstva asi z r. 1544 –46. V nej sa pri popise úžitkov panstva zo Starohorskej doliny uvádza, že pri „jazere nad Jelencom“ sa nakosilo 40–50 fúr sena a v tomto „jazere bolo veľa dobrých a pekných pstruhov“.
Otvorenou otázkou zostáva, kde tá vodná plocha bola, či ju vytvorili ľudia alebo príroda a či bola len jedna. Definitívnu odpoveď môže dať len ďalšie hľadanie v archívoch a hlavne cielený terénny prieskum. Dovtedy sme odkázaní na hypotetické úvahy, ktoré sa dajú opraviť alebo aj vyvrátiť. Smerodajným východiskom môže byť tektonicko-erózna genéza územia. Starohorskú dolinu tvorí niekoľko stupňovito nad sebou položených širších úvalín, napr. pri Uľanke, Polkanovej, Starých Horách, Dolnom Jelenci a Motyčkách, ktoré sú od seba oddelené zúženými miestami a tiesňavami, ako je to pri Jelenci. V úvaloch je spád údolia mierny, v zúžených častiach naopak dosť veľký. Medzi Motyčkami a Dolným Jelencom sa na potoku vytvorili kaskády a vodopády.
Ale nad Starými Horami a Motyčkami voda kedysi tiekla v meandroch medzi močarinami. To sú dve miesta, kde je výskyt prirodzených vodných plôch v minulosti najviac pravdepodobný. Prehradenie doliny pri Starých Horách mohli spôsobiť recentné náplavy z rozsiahleho hôľneho povodia potoka Ramžiná, pritekajúceho od Tureckej. Pri Motyčkách hrádzu v údolí mohli vytvoriť dnes už odvezené masy travertínu, na zvyškoch ktorého je postavený kostol a okolité stavby. Ťažbu travertínu tu spomína G.Zechenter-Laskomerský, keď hovorí o náleze ľudskej kostry, ktorá bola v ňom sfosilizovaná.
Dnes je takmer nepochybné, že v Starohorskej doline prírodné jazerá kedysi boli a že ich pozostatky v podobe rozsiahlych močarín a rybníkov pretrvali až do 16. stor. Jedno jazero pri Motyčkách naozaj mohlo vyvolávať zdanie, že voda riečky Bystrice vyteká z neho. A nielen zdanie. Aj teraz potok začína pri vyvieračke na Jergaloch. Ak jazero siahalo až sem, čo je veľmi pravdepodobné, tak to bola realita. Po jeho názov „Holie“ nebolo treba chodiť ďaleko. Od kostola z Motyčiek aj dnes vidieť masív Zvolena, ktorého hole sa zrkadlili priamo na vodnej ploche. Jedna z historických záhad okolia Banskej Bystrice je týmto možno už vysvetlená. Čakajú nás ďalšie.
Milan Žuffa – Ellek
Ďalšie zaujímavé články z histórie nášho krásneho mesta nájdete v časopise Bystrický Permon.