Harmanecký unikát I.
V chotári obce Dolný Harmanec sa nachádza viacero pozoruhodností, z ktorých je najznámejšia Harmanecká jaskyňa. Okrem toho sa v doline Rakytovo zachoval nielen v slovenskom, ale aj v európskom meradle jediný a stále funkčný vodný žľab na splavovanie
V minulosti sa na približovanie dreva z odľahlých miest využívala ľudská alebo animálna, prípadne vodná sila. Rovnané drevo (metrovica) sa splavovalo potokmi najmä v jarnom období, keď bol dostatok vody. Ešte v roku 1933 správa mestských lesov vykazovala takmer 35 kilometrov plavebných tokov (Bystrica, Rakytovo, Zalámaná – Harmanec, Hlboký jarok, Prašnica, Čierny potok, Cenovo, Harmančok, Andrášová). V niektorých dolinách boli vybudované aj drevené vodné žľaby na splavovanie rovnaného dreva. V roku 1922 boli funkčné vodné žľaby v dolinách Cenovo (4.650 m), Prašnica (1.840 m) a Rakytovo (2.450 m), ktorý sa ako jediný zachoval dodnes.
Povolenie na plavenie palivového dreva potokom Bystrica a z vedľajších údolí vydalo mestu Banská Bystrica uhorské ministerstvo orby listinou č. 31988/ I. 4. zo dňa 9.7. 1890. Potom Krajinský úrad v Bratislave vydal dňa 3.9. 1936 novú povoľovaciu listinu č. 137.835/14/1936, ktorá oprávňovala mesto splavovať palivové drevo potokom Bystrica z lesných skladov gravitujúcich k tomuto potoku na ďalších 40 rokov, a to od roku 1930 až do konca r. 1969. Splavovať sa mohli len jednotlivé nezviazané polená v množstve 20 tisíc priestorových metrov dreva ročne až po mestský drevosklad Zábava v chotári Banskej Bystrice.
Vodný žľab v doline Rakytovo vznikol niekedy v 19. storočí a mal dĺžku 2.450 m. Umiestnený bol prevažne priamo do koryta potoka a vyznačoval sa veľmi dômyselnou konštrukciou. Pozostával zo 4až 5 metrov dlhých častí vyhotovených z jedľového alebo smrekového dreva, ktoré mali v priečnom reze tvar korýtka. Uložené boli na priečne položených, nahrubo opracovaných guliačoch (pelstroch). Dno žľabu (pôdňa) bolo z pozdĺžne rozpolených kmeňov, na ktoré boli drevenými klinmi pripevnené bočné steny (bočiaky), a to z každej strany po dve, v ohyboch trasy aj po tri na seba nastavených guliačov. V zákrutách bol žľab vystužený kolmi. Ku dnu potoka bol žľab pevne pripútaný klinmi z tvrdých smrekových konárov.
Július Burkovský Foto: www.michalkupsa.cz
Zajtra vám prinesieme pokračovanie článku
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice a jej okolia nájdete v časopise Bystrický Permon.