Dom v Bystrici známy z revolučných čias: Takto bol pod drobnohľadom ŠTB, mikrofónov v ňom bolo ako lámp

Foto: Jakub Forgács / Zdroj: Dnes24.sk

V spomínanom dome číslo 8 na Národnej ulici sa v revolučných časoch stretávala občianska iniciatíva Verejnosť proti násiliu (VPN). Kým sa tam však dostala, predchádzalo tomu niekoľko sťahovaní. „V prvých dňoch sme sa stretávali u mňa v kancelárii Domu kultúry, tu sa mi podarilo zorganizovať aj verejné dialógy v estrádnej sále, ktorá bola nabitá. Postupne to však nestačilo a oficiálne úrady nám ponúkli najskôr priestory v dnešnej galérii na Dolnej ulici, kde sídlil Socialistický zväz mladých. To sme odmietli a dostali sme priestory v Národnej ulici, kde dovtedy sídlil odbor pre cirkevné otázky Krajského národného výboru,“ prezradil Maroš Krajčovič, bývalý predseda Krajského koordinačného centra VPN.

Mikrofóny aj donášanie

Práve toto miesto bolo pod drobnohľadom ŠtB. „Až po čase sa zistilo, že sú tam mikrofóny a všetko odpočúvala ŠtB,“ spomína redaktor Ivan Bača a člen Slovenskej rady VPN. Podľa jeho slov tam v tom čase chodil jeden „eštebák“ s dokumentami, aby si vyrovnával účty s náčelníkom z krajskej správy. „My sme si mysleli, že nám pomáha a on si chcel vyrovnať účty so svojim krajským šéfom, tak na neho donášal neho. A ja som mu naletel, hneď som to poslal do Bratislavy a Bratislava to uverejnila. Však to boli originálne materiály a až potom sa ukázalo, že je to síce pravda, ale že ten, čo mi to dal, je pekná…,“ pokračoval Bača. „Ten pán z ŠtB nebol jediný z týchto štruktúr, ktorý za nami chodieval. To bolo najťažšie, ako správne vyselektovať všetky informácie, ich hodnovernosť, ako aj hodnovernosť osôb, ktoré ich prinášali,“ potvrdil jeho slová Krajčovič.

„Mikrofóny tam však boli ukryté už dávno predtým, keď tam bol sekretariát cirkevného tajomníka. Tam chodili všetci farári, aby cirkevnému tajomníkovi dávali hlásenia. Dali ich tam z hnutia Pacem in terris, združenia katolíckych duchovných, ktoré spolupracovalo s komunistickou vládnou mocou pri uplatňovaní jej zámerov v rámci katolíckej cirkvi. A farári veselo rozprávali, čo sa na dedine deje, čo počuli, čo ľudia povedali,“ spomenul Bača. „Keďže tam bol len tajomník, tak si pustili hubu na špacír, nevediac, že je tam toľko mikrofónov ako lámp,“ dodal so slovami, že na svetlo sveta to vychádzalo postupne a odpočúvalo sa až do marca 1990, kým sa na to neprišlo.

Dom s bohatou históriou

História domu na Národnej ulici však siaha ďaleko pred novembrovú revolúciu. „Dom vlastnil kedysi Dr. Schück. Bola tam aj Slovenská všeobecná úverová banka. Od roku 1928 bola v dome „Bodega“ Artura Gergera, známy obchod s lahôdkami ako cukríky, čokolády, káva, čaj, keksy, vína, destiláty, orientálne ovocie, salámy, syry, konzervy, pečivo, kyslé ryby „rusle“, zavináče vo veľkých sudoch, bolo to vraj cítiť na ulici už zďaleka,“ spomína jeden zo zakladajúcich členov Strany zelených Milan Lichý.

Cez SNP tu podľa jeho slov sídlila komunistická strana, redakcia denníka Pravda a časopisu Nové slovo, odborový sekretariát. „Po vojne objekt upravili na „Dom Družby“ – Dom Zväzu Československo – sovietskeho priateľstva. Sídlila tu aj Matica slovenská. Predtým, ako sa opäť navrátila pôvodným majiteľom, tu bolo v decembri roku 1989 práve sídlo VPN,“ dodal Lichý, podľa ktorého VPN fungovali aj v každom podniku, kde pôsobili ako skupiny ľudí, ktoré sa snažili o nápravy.

Ďalšie sťahovanie

V budove na Národnej však Krajský výbor VPN dlho nezostal „Potom sme odtiaľ niekedy v roku 1991 – 1992 mali svoje kancelárie v budove Krajského národného výboru na najvyššom poschodí. Vždy sme ako VPN poskytovali priestory aj ostatným zoskúpeniam, veriacim, zeleným a podobne. Čo sa týka Eurohotela na Jesenskom vŕšku, jeho odovzdanie vybavoval Jozef Očenáš z VPN,“ pokračoval Krajčovič, podľa ktorého to však bolo krátke obdobie, lebo o objekt mal eminentný záujem Vladimír Mečiar. „On nám ho napokon aj prepísal, ale po prehratých voľbách sme odtiaľ museli odísť,“ dodal.

Pozrite si v priloženej fotogalérii aj zábery z generálneho štrajku na bystrickom námestí!