Bystrickí metalisti išli s pravdou von: Prečo Broken Rain vyzerali ako hlučná talianska rodina?

O banskobystrickej kapele Broken Rain sme na našom portáli písali už pred rokom, aby sme ju predstavili našim čitateľom. Zoskupenie, ktoré tvoria Martin Rybár – spev, Filip Prašovský – gitary, vokály, Imrich Šimig – klávesy, gitary, Vladislav Gális – basgitara, vokály a Branislav Končír – bicie sa však teraz môže pochváliť novinkou.

V roku 2015 vychádza debutový album skupiny, výhradne s vlastnou tvorbou, Here Comes The Pain, ktorý vznikol v produkcii Ľubomíra Lichého (Hematit, Liquid Boogie Roll, Metalinda, Clear, JB…). Kapela v dvanástich pôvodných skladbách spája klasický hard rock a heavy metal s prvkami moderných metalových žánrov. Vyspovedali sme preto jej členov, aby vám viac priblížili toto nové dielo a aj to, ako bude uvedené „do života“.

Čo sa u vás v kapele zmenilo za posledný rok, odkedy sme o vás naposledy informovali našich čitateľov?

Filip: Spevák prišiel o vlasy dobrovoľne, ja, žiaľ, nedobrovoľne.

Vlado: Za ten rok sme si stihli zahrať so zaujímavými kapelami. Za všetky spomeniem aspoň talianskych thrasherov Spiritrow, talianskych progresivistov Anvil Therapy, francúzskych posthardcoristov Merge, talianskych rockerov Under A Curse alebo holandských tradičných metalistov Lord Volture. Spoznali sme výborných muzikantov a skvelých ľudí. A pri stretnutiach s nimi sa nám opäť potvrdilo, že kapely podobného typu ako my to nemajú ľahké ani inde na svete, ale najdôležitejšia je radosť z hry.

Vydávate nový album. Čím je toto dielo výnimočné a ako dlho ste na ňom pracovali?

Filip: Výnimočné je tým, že sa vracia ku klasickým koreňom, prapodstate dnešnej modernej rockovej a metalovej hudby, a napriek tomu znie sviežo a moderne.

Vlado: Album sme nahrávali s viacerými veľkými prestávkami v priebehu rokov 2013 a 2014. Samozrejme, dnes sa dá album nahrať aj za pár dní, nám však do toho zasiahli rôzne vonkajšie okolnosti. Na jednej strane to už bolo niekedy psychicky náročné, lebo sme mali pocit, že je to nekonečný príbeh a album hádam nikdy neuzrie svetlo sveta. Na druhej strane však skladby v štúdiu dozreli, na mnohé veci sme sa mohli pozrieť z odstupu.

Dokázali ste si pri príprave albumu aj skočiť do vlasov, zažili ste nejaké nezhody či „tichú domácnosť“?

Vlado: Určite sa vyskytli aj výmeny názorov. Skôr než „tichú domácnosť“ to potom pripomínalo hlučnú „taliansku rodinu“. Ale my to tak aj berieme – kapela je ako rodina a je normálne, že členovia rodiny sa občas pohádajú. Neškriepili sme sa však o zásadných veciach, napríklad či nejakú skladbu zaradiť na album, skôr o takých muzikantských a aranžérskych detailoch ako napríklad zvuk kopáku, počet navrstvených vokálov alebo hlasitosť klávesov. Samozrejme, všetky takéto detaily ovplyvňujú celok, a preto sú pre nás dôležité. Podstatné však je, že sme vždy dospeli k dohode a za výsledkom si všetci stojíme, takže aj ten adrenalín asi mal svoj význam…

Filip: Najčastejšie som sa s ostatnými hádal asi ja. Som totiž prehnaný perfekcionista so zmyslom pre čo najdokonalejšiu inštrumentalizáciu a zároveň čo najlepší zvuk. Lenže samotná kapela ani nechcela mať taký ten dokonalý zvuk, skôr taký ten klasický hudobný smrádek so všetkým, čo k tomu patrí. Zmieril som sa s tým.

Ako sa vám spolupracovalo s producentom Ľubom Lichým?

Maťo: Ľubo je profesionál s obrovským muzikantským citom, ktorý dokázal naše myšlienky a nápady pretaviť do formy, v akej ju môžete počuť na albume. Pokiaľ si ľudia sadnú po ľudskej i hudobnej stránke, potom je z práce zábava. Navyše v Ľubovi ako v producentovi som mal stopercentnú istotu pri nahrávaní, nenahrávate predsa operu, ale metalovú hudbu. Ako Ľubo hovorí, „ak to má správnu špinu, necháme to tam“. :)

Čo všetko, aké skladby či štýly môžu vaši fanúšikovia na tomto albume počuť?

Filip: Na albume je počuť celá plejáda žánrov. Od rock and rollu v skladbe Broken Rain, cez klasický hard rock v I Want To Play Rock, klasický heavy metal vo Forgotten Heroes alebo Burn The Witch, prvky power metalu v So Far Away alebo Strong, a na vrchu tejto hudobnej pyramídy je neoprogresivna Here Comes The Pain. Myslím si, že každý rocker alebo metalista si na tomto albume nájde to svoje.

Vlado: V dnešnej ére digitálnych downloadov sa občas zdá, akoby formát klasického albumu strácal význam, akoby ľuďom stačilo vypočuť si narýchlo len pár skladieb. My sme však chceli, aby album držal pokope, aby mal hlavu a pätu. S tým súvisí aj výtvarné spracovanie albumu, ktoré sme spolu s fotografiami zverili Sachtikusovi. Preto sme zvolili netradičný väčší formát, aby vynikla aj výtvarná zložka, nech je album zážitkom pre uši aj pre oči.

Čo symbolizuje názov albumu Here Comes The Pain – Prichádza bolesť?

Vlado: Skladba Here Comes The Pain, podľa ktorej je nazvaný aj celý album, vychádza z reálnych zážitkov a je o boji s fyzickou bolesťou. Podobný motív spája viacero našich skladieb a dôležitý je práve ten boj, zápas s vlastnými démonmi a slabosťami, prekonávanie samého seba a posúvanie vlastných hraníc… Ale názov Here Comes The Pain má aj ďalší význam – náš album treba počúvať nahlas, má to byť poriadna paľba a útok na ušné bubienky. :)

Krst prebehne už v piatok v banskobystrickom Klube 77. Čo pripravujete pre ľudí, ktorí naň zavítajú, resp. na čo sa môžu tešiť?

Filip: Okrem našich maličkostí sa prítomní a okoloidúci môžu tešiť hlavne na skvelých hostí, výborných hudobníkov banskobystrickej rockovej scény. Za všetkých spomeniem oboch gitaristov heavymetalovej legendy Hematit Igora Fudru a Aleka Mala, výborného gitaristu Ferka Homolu a skvelého klávesáka z kapely Peacock Ball Peťa Komoru. Okrem iného sa strašne tešíme zo spolupráce so sláčikovým kvartetom pod vedením Zdenky Šimigovej, kde sme si špeciálne na tento večer pripravili jednu legendárnu hudobnú pecku.

Mnohí umelci si vyberajú netradičné formy krstu. Ako uvediete vaše nové CD do života vy a kto bude krstiť?

Filip: Krstiť ho budú všetci prítomní hostia spolu s divákmi. Ak medzitým stihne zapršať, tak je možné, že album pokrstíme vodou spod odkvapu, a ak nie, tak určite sa niečo zaujímavé a netradičné nájde.

Ako sa k vášmu nového albumu môžu vaši fanúšikovia dostať, kde sa dá kúpiť?

Maťo: Album si fanúšikovia môžu zakúpiť priamo na koncertoch alebo poštovou dobierkou. S predajom začneme ihneď po krste albumu.

Filip: Neplánujeme ho predávať vo vychytených CD predajniach, ani v podpultovom výpredaji v hypermarketoch, ani nikomu ponúkať k nemu grátis fľašu vodky. Chceme, aby tí, čo si ho kúpia, predtým, ako si ho kúpia, si dokonale vychutnali koncertné poňatie tohto albumu a až potom sa rozhodli, či sa im do kúpy CD oplatí vložiť svoje ťažko zarobené peniaze.

Plánujete po vydaní nového CD aj nejakú koncertnú šnúru či zaslúžený oddych?

Filip: Určite by sme v blízkej budúcnosti chceli urobiť k nejakej skladbe klip. Koncerty a nejaké turné sú v štádiu riešenia a vybavovania. Treba sledovať naše stránky, Zuckerbergovu sociálnu sieť a tam bude vždy aktuálne info o koncertoch a udalostiach spojených s nami.

Zostávate verní hard rocku a heavy metalu?

Maťo: Ako mnohé kapely, aj my sa rokmi vyvíjame a snažíme sa do hudby vniesť nové podnety a nápady. Nerád by som nás škatuľkoval do nejakých hudobných subžánrov, preto nás na rôznych sociálnych sieťach a weboch nájdete ako kapelu, ktorá hrá „metal“. Máme ale užšiu predstavu o ďalšom hudobnom fungovaní, ktorá je hmatateľná v posledných skladbách ako So Far Away, Prisoners In The Wasteland, Strong či v zatiaľ nevydanej novinke Carry The Fight. Posledne spomínanú skladbu môžete mimochodom počuť aj na blížiacom sa krste.

Ktoré miesta v Banskej Bystrici sú vášmu srdcu najbližšie a prečo?

Maťo: Urpín… tuhý aj tekutý. :)

Foto: Marius Sachtikus Photography