Bystrická fotografka aktov v ROZHOVORE: Nemusí ku mne prísť modelka s veľkými prsiami

Zdroj: Dnes24.sk

Zuzka Martinková začala s fotografovaním úplne náhodne keď ju kolegovia poprosili, aby im spravila pár fotiek. Od military fotiek sa prepracovala k niečomu úplne odlišnému. V súčasnosti má vlastný ateliér v Bystrici a fotí akty. O tom, prečo je škoda nechávať to krásne pod šatami, nám porozprávala v rozhovore.

Kedy nastal zlom od náhodného fotenia k skutočnej vášni?

S fotografovaním som začala v roku 2011. Keď som dostala zrkadlovku pod stromček, foteniu som úplne prepadla. Už sa mi páčila aj príroda aj iné veci. Začala som si kupovať knižky, učila som sa komponovať. Som samouk, nenavštevovala som žiadne kurzy.

Ako si spomínaš na svoju prvú výstavu?

Moja prvá výstava bola vo Zvolene na mestskom úrade – fotky Airsoftu a military. Raz do roka chodím fotiť pre Armytraining, som ich dvorná fotografka. Fotím fotografie, ktoré nemôže fotiť hocikto. Sú s dymom a také akčnejšie, kurzy prežitia, taktické cvičenia.

Mala si niekoho kto ťa podporoval?

Začala som chodiť do fotoklubu vo Zvolene, kde som sa naučila o fotení veľa. Najmä technickú stránku veci a bol tam jeden človek, ktorý sa ma ujal. Bol to Palko Albert (pozn. red.: hlavný fotograf mesta Zvolen). On mal záblesky a chodila som sa k nemu učiť. Nadstavil ma na cestu, podporoval ma, keď som si otvárala ateliér. Nebyť jeho, nie som tam kde som!

Ako si sa dostala k aktu?

Palko mi požičal super knižku o človeku, ktorý niekedy vyučoval fotografiu na VŠMU v Prahe. Knihy od Jána Šmoka sú úžasné. Začala som čítať o tom, ako sa správne svieti a začala som skúšať. Musela som si najprv nájsť baby, ktoré do toho pôjdu so mnou. Milujem staré fotografie inšpirujem sa nimi. Nie je deň, kedy by som ich nepozerala. Techniky a to svietenie, keď prakticky nič nemali, je úžasné. Myslím, že v 30. rokov sa fotili najkrajšie fotografie.

Aká je tvoja predstava aktu?

Žena by sa mala stvárniť pekne. Nemusí byť nutne erotický objekt, ale estetický. Nielen telo na fotke, ale aby bola zvýraznená jej duša, sila, tajomstvo. Nafotiť ženu nahú s dušou je veľká výzva. Mnohé nahé fotky v časopisoch sú podľa mňa len lacné fotky.

Mňa nezaujíma či je žena chudá, tučná, či má herpes alebo či má nejaké znamienko. Ja vidím ženu takú, aká je a pre mňa je pekná. Nemusí ku mne prísť modelka s veľkými prsiami, s úzkym pásom.

Fotíš len s modelkami alebo aj s amatérmi?

Mám svoje baby, s ktorými fotím svoje umelecké veci. Sú to štyri dievčatá, ktoré keď oslovím, prídu a zapózujú. Už viem, čo od nich môžem očakávať. Aj keď to fotenie môže trvať aj 3–4 hodiny, ale dostaví sa výsledok.

Chodia ku mne klientky, ktoré si ma vyhľadajú kvôli tomu, čo robím a pre mňa je to veľké zadosťučinenie. Keď si ma niekto nájde, lebo o mne niečo počul, moju prácu niekde videl a kvôli tomu, čo robím, príde za mnou.

Fotíš aj partnerské fotky?

Fotím aj párové akty, sú to veľmi dobré veci, ale nesmie sa hanbiť, ani muž ani žena. Robím fotky v čistej tme. Mňa zaujíma svetlo na tom páre. Čo potrebujeme vidieť, ukážeme, čo potrebujeme skryť, skryjeme do tieňa. Nasvietim to tak, aby si pár odniesol aj pekný zážitok aj pekné fotografie.

Mužov ako samostatné akty nefotíš?

Nie, že nefotím, ale akosi nechcú. :) Myslím, že sú hanblivejší. Teraz mám dvoch, čo by chceli fotiť a už mám aj nejaké nápady, ako by som to stvárnila. No som zvedavá, či reálne prídu.

Akú najstaršiu ženu si fotila?

Mám ženu, ktorá u mňa fotila a má 53 rokov. Mala úžasné fotky a nebola modelkovskej postavy. Sama neverila, že na tých fotkách je ona, keď som ju nafotila. Dá sa nafotiť aj žena v zrelom veku a dá sa zachytiť pekne. Tá fotka bude vyzerať ako obraz na stenu a žena sa za to nemusí hanbiť.

Čo považuješ za svoj najväčší profesionálny úspech?

Nedávno ma oslovila jedna pani z francúzskej galérie, že chce odkúpiť nejaké moje fotografie. Jednu už kúpila a je vystavená v Paríži. To je pre mňa fakt obrovský úspech! Mám v zahraničnom internetovom obchode nejaké veci na predaj a ona si vlastne našla jednu fotografiu tam. Potom ma súkromne oslovila, že by mali záujem, niečo kúpiť na základe certifikátu. Ide o fyzickú fotku, obrazovú. Je to robené mokrou cestou a má oveľa väčšiu hodnotu, procesom Van Dyke. Nikde sa nestratí pretože na fotku je 100 rokov záruka, že nevybledne.

Jeden Holanďan odkúpil fotku na veľvyslanectvo, pre priateľa ktorý pochádza z Bystrice. Osobne prišiel za mnou, že sa mu veľmi páči moja práca. Napokon putovalo do Holandska až 11 fotiek. Moje fotky sa dostanú viac do sveta ako ja, čo zatiaľ pôsobím len v Bystrici.

Aký je tvoj názor, fotka v ateliéri verzus fotka vonku?

Radšej sa zatvorím do ateliéru a fotím celý deň a vznikne niečo pekné. Keď mám chuť a náladu, tak idem s modelkou aj von. Musí to byť iné niečím výnimočné prostredie. Nafotila som sériu Stratené duše v Maria čalád cca 150 km odtiaľto. Je to 400-ročný zdevastovaný kláštor ,ale je tam úžasná atmosféra. Krásne sa tam fotilo s dvoma babami. Zrealizovala som tak fotku, ktorú som mala v hlave pol roka. Nakomponovala som si ju na to konkrétne miesto.

V ateliéri pracuješ aj s rekvizitami. Aké najzaujímavejšie vlastníš?

Mám jednu perfektnú stoličku zo 60-teho roku. Ešte je tam normálne visačka. Vyčistila som ju a je super. Našla som ju pri kontajneroch. Niektoré moje kúsky v ateliéri majú aj 100 rokov. :) Mám stoličku z roku 1910, stolík z roku 1926, kufor z prvej svetovej vojny aj skriňu z pred druhej svetovej vojny. Mám sud, ktorý som oblepila 30-ročnými komunistickými novinami, dala som ho potom nalakovať auto lakom. Je to originál , ktorý využívam na sedenie a rekvizity. Oblečenie mám zo second handu alebo burzy. Spoločenské šaty za tri eurá sú jedinečné. Niektoré veci dostávam aj darom od známych.

Aký je tvoj názor na postprodukciu fotiek vo Photoshope?

Neodsudzujem to. Mám kamaráta, ktorý vie robiť úžasné veci, aj grafiky. Ja sa priznám, že to neviem. Radšej si fotku nakomponujem, nasvietim v ateliéri. Čo sa týka fotografie, následne ju nanajvýš orežem, prípadne prevediem do čiernobiela. Portrétovej fotke pomáham tiež len okrajovo, ak je tam veľká vyrážka alebo fľak. Neviem to upravovať, ani to robiť nechcem.

Čo si myslíš o súčasnej digitálnej dobe fotografií?

Je to pochovávanie fotografie, keď sa dá len na nejaký disk alebo len na CD. Technika sa posúva stále dopredu, môže sa stať, že reálne sa nebude dať prehrať. Nie som zástanca fotografie, niečo sa nafotí a odloží do šuplíka. Mám rada fyzickú fotku. Musíš sa jej dotknúť. Možno o 20 rokov sa na fotku niekto pozrie a bude večná. Keď je dobrá fotka, nech sa vytlačí, nech vyjde v knižke, ale nech je fyzická.

Čítajte tiež:

Úchvatné hyperlapse VIDEÁ z Bystrice. Zábery dominánt mesta, aké sa len tak nevidia

Bystrickí svadobní fotografi v ROZHOVORE: Zdvihnite za deň približne 6000 krát 3,5-kilovú činku