Banskobystrický Spolok čaptavých
V období medzi svetovými vojnami pôsobilo v rámci mesta množstvo rôznych spolkov, ktoré sa okrem iného venovali aj charitatívnej činnosti. Znie to neuveriteľne, ale v našom meste pôsobil aj Spolok čaptavých! Bola to stolová spoločnosť so svojimi nepí
Spolok čaptavých, alebo ako ich familiárne volali „čaptošov“, totiž pôsobil v Banskej Bystrici počas Slovenského štátu, keď najviac zúrila druhá svetová vojna. Spolok mal sídlo v kaviarni Wágner, ktorú staršia generácia poznala pod menom Hradec. Tu mali vyhradený svoj stôl. Na stole bola neustále položená pokladnička, do ktorej členovia a neskoršie už aj nečlenovia prispievali drobnou finančnou čiastkou na dobročinné účely. Bolo predsa všeobecne známe, že „čaptoši“ skôr opotrebujú topánky ako bežný človek, a preto ich aj častejšie musia dávať do opravy.
Lenže čaptavým išlo v prvom rade o humanitu, a preto i tí, ktorí si prisadli k ich stolu, mali zásluhu na tom, že Spolok čaptavých obdaroval k Vianociam chovancov tunajšieho Okresného detského domova topánkami. Správa domova im srdečne poďakovala za šľachetný a milý dar a zaželala, aby sa počet hostí pri ich stole aj v budúcnosti rozmnožoval. Ale neboli to len vianočné sviatky, keď niekoho obdarovali. Mali dobre zmapované chudobné deti v meste, a tak sa v dennej tlači dočítame aj to že Spolok čaptavých kúpil chudobným deťom topánky, aj koľko to bolo párov. Kúpil však aj za 100,– Sk „fajčivo“ pre frontových vojakov. Dokonca sa dočítame aj to, že tajomník „čaptošov“ je ako klebetná baba a vyrukuje so všetkými tajnosťami spolku. No aj to bolo účelné, lebo nebolo zase až tak na škodu vedieť, že na vkladnej knižke „čaptošov“ je uložených 225 korún ktoré budú ako obyčajne použité na dobročinné ciele.
Čaptaví však pôsobili aj mimo svoj rajón v iných kaviarňach, kde od neopatrných biliardistov a kartárov zahrúžených do hry vyberali „poplatky“ v prospech svojej dobročinnej pokladne. Dobročinnosť čaptavých, a to jej slúži ku cti, nepoznala žiadne hranice, ani ideologické, ani rasové, o čom svedčí aj skutočnosť, že v dobe, keď najviac zúrila štátna protižidovská propaganda – v roku 1942, zo svojej dobročinnej akcie zakúpila chudobnému Židovi jeden pár topánok a pančúch.
Michal Kiššimon Foto: skyscrapercity.com
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice nájdete v časopise Bystrický Permon.