Zoči-voči medveďovi: Bystričan Aleš nafotil úchvatné zábery, FOTO
Mnohí sa pri výletoch do lesa nechcú stretnúť s divou zverou. Fotograf Aleš Mucha je však presným opakom a jeho fotky hovoria za všetko.
Profesionálny vojak Aleš Mucha (36) má krásnu záľubu. Okrem fotenia mesta či ľudí rád vybehne aj do okolitej prírody, kde zachytáva divú zver. Od medveďa stál iba niekoľko metrov a ako inak, podarilo sa mu ho aj zvečniť.
Posledné týždne obmedzili mnohých ľudí v ich obľúbených činnostiach. Pocítili ste to aj vy ako fotograf?
Prispôsobil som sa, samozrejme. Napríklad cez Veľkú noc som fotil vtáky z balkóna. Keď ideme aj za normálnych okolností do prírody, tak väčšinou na miesta, kde je väčšia šanca stretnúť zver a nie ľudí a vlastne zväčša zavčas rána, večer alebo na noc, ak fotím hviezdy.
Aj v týchto dňoch trávite veľa času v prírode. Čo všetko sa vám podarilo zachytiť?
Za posledných pár týždňov hlavne parádne západy, líšky, jelene, vtáctvo, srny, zajace a keďže začína ruja medveďov, tak to je aj priorita. Častokrát už nie sú vhodné podmienky na fotenie, keď je príliš tma, napriek špičkovej technike, zázraky sa niekedy premenia na zážitok bez záberu.
Podarilo sa vám zachytiť aj spomínané medvede. Nemali ste pri ich fotení strach?
Skôr rešpekt, zdravý strach treba. No fotku chcem viac. V tomto prípade musím ale povedať, že napriek stovke stretom s medveďom sa ešte nikdy nestalo, aby vybehol proti mne alebo nám, ak nás bolo viac (viac sa myslí dvaja). Takže hlavne myslím, treba konať tak, aby som ho neprekvapil alebo sa nedostal medzi medvedicu a mladé či k brlohu. Inak im bolo úplne jedno, či som bol v aute na tri metre alebo pešo na cca 12, čo záležalo samozrejme od jeho veľkosti a obdobia. Málokedy som u nich pozoroval plachosť. Skôr to bolo niekedy z mojej strany narúšanie jeho prostredia alebo súkromia, ak už sme sa stretli. Vo väčšine sa mu podarí úspešne vyhnúť. Na druhú stranu, keď som ho videl utekať alebo v šprinte, povedal som si, že ak už, tak vybaví všetko za nás a je len rozdiel, či som unavený z behu alebo nie. Chcem vlastne povedať že som si nie istý či funguje nejaký kľúč pri napadnutí. Je to všetko o okolnostiach.
Napadá vám nejaká nevšedná či kuriózna príhoda z potuliek po prírode?
Je ich dosť. Keď sme boli s kamarátom Stanom Repaským fotiť hviezdy na Kráľovej studni, pobehovali medvede okolo z dvoch strán. Boli sme pri zrube a kým som nenastavil foťák a časovač, nechcel som sa schovať, v strachu Stano vystrelil pár poplašniakov a viete čo sa stalo? Nič, pozerali ďalej.
Alebo pred asi týždňom sme sa boli skúsiť pozrieť na mackov s leteckým fotografom Milanom Paprčkom nad Povrazníkom a čakali sme pomerne dlho, ale nejak sa nedarilo. Keď sme sa vracali, zastal som na kraji lúky autom a vybehol v podstate za malým, približne dvojročným medveďom, no bola už pomerne tma a kým som sa dostal na miesto, kde už nezavadzali kríky, bol fuč. Videl som ho len ja, tak sa mi všeličo preháňalo v hlave.
Ako aktuálne najradšej trávite voľné chvíle v čase pandémie?
V podstate ako predtým, len viac v kuchyni pri pečení chleba a iných dobrôt pre naše tri deťúrence. Do prírody momentálne chodím pre ruju medveďov, ale hlavne vtedy, keď deti ešte alebo už spia. Čo sa práce týka, som vojak v pohotovostnom systéme obrany Slovenska a služby vlasti sa aj tu robia piatok – sviatok, akurát teda s opatreniami pre Covid-19.
Úchvatné zábery z okolitej prírody si môžete pozrieť v priloženej fotogalérii!
