Žena, s ktorou sa neradno zahrávať: Bystričanke Tereze učaroval thajský box
Má rada divadlo, plaváreň či kino a svoj voľný čas najradšej trávi s priateľom, synom a rodinou. Na prvý pohľad žena ako každá iná. Keď však Bystričanku Teréziu Rumanovskú spoznáte lepšie, zistíte, že je s ňou neradno sa zahrávať. Venuje sa totiž thajskému boxu, ktorý trénuje aj iných.
Terézia Rumanovská (37) žije v meste pod Urpínom a ako sama hovorí, banskobystrický Klub Erawan gym je jej druhé dieťa, keďže je jeho zakladateľkou, predsedníčkou a aj trénerkou. Viac nám už prezradila v rozhovore.
Ako a kedy si sa dostala k thajskému boxu, kto alebo čo ťa k nemu priviedlo?
Po presťahovaní sa do Banskej Bystrice som tu nikoho nepoznala a keďže som od malička aktívne športovala, robila som atletiku, hľadala som niečo, čomu by som sa mohla venovať. V podstate to bola moja myšlienka a lákalo ma, skúsiť niečo nové. Rozmýšľala som nad boxom, ale ten ma tak neoslovil, keďže sa tam nepoužívajú kopy. Našla som si na internete články a videá o muay thai. Tak som skúsila pár tréningov. Úplne ma tento šport pohltil, zamilovala som si ho. S thajským boxom som začínala v 30-tke, čo je na nejakú kariéru zápasníčky dosť neskoro. Za ten čas čo sa tomu venujem, som si splnila sen, vyskúšať si zápas a dostať sa na tréning do Thajska.
Nemala si zo začiatku obavy z úderov či zranení?
Myslím si, že obavu z prvých úderov má každý. Po prvom ľahkom sparingu som v noci ani nespala, rozmýšľala som, ako som čo urobila, ako by som tie údery aj kopy mohla vylepšiť. Veľmi som sa tešila na ďalší. Keď sme pri tých úderoch, netreba sa ich naozaj báť, pretože pri tréningoch sa používajú ochranné prilby, vesty, chrániče kolien, lakťov, holení, chránič na zuby a suspenzory. Pre ženy sú špeciálne vyrábané prsné chrániče a ženské suspenzory. Rukavice na sparing sú upravené väčšou výplňou, ktorá tlmí úder. Takže sa nemáte čoho báť.
Za ten čas, čo sa už thajskému boxu venuješ, aké zranenia sa ti prihodili?
Nič vážne, posledný úraz, čo si pamätám, bol podvrtnutý členok a narazené koleno.
Veľa ľudí má k takýmto bojovým umeniam odpor. Čo by si im odkázala?
Chcela by som im odkázať, že všetko treba vyskúšať a až potom si na to vytvárať vlastný názor, pretože ako iné športy, aj tento má pravidlá a históriu, čiže nie je to iba bezduchá bitka, ako si podaktorí myslia. Tréningy sú svojou štruktúrou veľmi pestré, každý si v nich nájde to svoje. Sú zostavené pre širokú verejnosť, bez ohľadu na pohlavie a vek. Dokonca máme aj členov, ktorí pred návštevou nášho klubu neskúsili žiaden iný šport.
Mala si už príležitosť, resp., bola si nútená, využiť niečo z toho, čo vieš, aj v reálnom živote?
Nikdy som nemala príležitosť a ani som nebola nútená použiť nič z toho, čo viem v reálnom živote. Keď sa ráta bitka o sladkosti v domácnosti, tak hej. :)
Čo na tento koníček hovorí tvoj priateľ? Neprekáža mu, že biješ a si bitá?
Môj priateľ s týmto nemá vôbec žiadny problém, keďže pôsobí ako tréner MMA a thajského boxu u nás v klube a venuje sa bojovým športom už nejaký čas. Navzájom sa podporujeme.
Berú na teba chalani pri tréningoch ohľad alebo už vedia, že s tebou nie je sranda?
Väčšinou áno, keďže som žena, ale občas sa stane, že sa pozabudnú a potom sa im to snažím vrátiť :D. Moja osobná skúsenosť, ženy toho znesú na tréningoch viac ako chlapi. :) Nie som feministka, ale je to naozaj tak.
Zúčastnila si sa už aj nejakých súťaží? Ak áno, akým úspechmi sa môžeš pochváliť?
Mám za sebou pár amatérskych zápasov. Asi najväčší úspech je striebro na WKF Austria Open.
Ako dlho sa už venuješ trénerstvu a kto všetko patrí medzi tvojich zverencov?
Trénujem thajský box a som kondičná trénerka v SAKT. Trénerstvu sa venujem už viac ako päť rokov, medzi mojich zverencov patria ženy, muži, deti od šesť rokov a mládež.
Keďže trénujete aj s mladšími, na tréningoch musíte mať veselo. Spomínaš si na nejakú vtipnú či kurióznu príhodu?
Na detských tréningoch, kde je vekový priemer sedem rokov, je veselo stále. Naposledy sme sa zasmiali na Mikuláša, kde sme sa dohodli s čertom, že pred vstupom zabúcha palicou na dvere. Reakcia detí bola veľmi vtipná, nikto z nich v tom momente nebol hrdina. S rodičmi sme sa vtedy dobre zasmiali.
Vymýšľate občas pre detváky aj nejaký špeciálny program?
Samozrejme, do všetkých akcií ,ktoré plánujeme sa snažíme zahrnúť aj deti. V minulom roku sme za pomoci sponzorov a vlastných financií zorganizovali deťom Mikuláša, okrem sladkostí od samotného Mikuláša im čert vymenil ich staré trenírky za krásne nové, s vyšitým vlastným menom a klubovým logom. Tento rok pripravujeme špeciálne pre deti tréningový kemp na Ranči u Ňuňa v Litave a taktiež tréning s Tomim „Kid“ Kovácom.
A čo váš synček, tiež chodí ku vám na tréningy?
Martinko (7) pravidelne chodí na detské tréningy ku nám do gymu, v utorky a piatky. Okrem toho chodieva aj na futbal, korčuľovanie a lyžuje. Ale najviac ho bavia tréningy u nás. A ja som naozaj rada, lebo keď začínal chodiť, nevedel urobiť kotúľ, drep, klik, a to ani väčšina detí.
Kde a akým disciplínam sa venujete?
Trénujeme v bývalej ZŠ, telocvičňa na Magurskej 16 v Sásovej a zatiaľ máme približne 120 členov. Čo sa týka disciplín tak sa u nás trénuje thajský box, MMA, a pribudli nám kondičné tréningy pre širokú verejnosť, pre tých, ktorí sa nechcú venovať technike muay thai ani MMA, ale majú záujem vyformovať si postavu, schudnúť, zlepšiť kondíciu a spoznať nových ľudí.
Keby sa k vám niekto chcel pridať, čo by mal urobiť?
Nebáť sa a prísť. :)
Ktoré klubové úspechy považujete za vaše najväčšie?
Pre mňa je každá jedna výhra úspechom klubu. Napríklad z poslednej amatérskej ligy MMA – SLAM v Bratislave sme priniesli dve víťazstvá.
Čo by sa podľa teba malo v našom meste zmeniť, aby bojové športy, ktorým sa u vás venujete, dostali viac do popredia?
Ľudia by sa v prvom rade mali prestať báť, prísť na ten prvý tréning. Mali by to brať ako každý iný šport. A ďalej by sa mohla zlepšiť spolupráca mesta so športovými klubmi, nepodporovať jednostranne iba určité športy.
Máš nejaký sen či víziu, kam by si chcela Erawan gym dostať?
Pravdaže, ako každý tréner, by som sa tešila úspechu na medzinárodnej súťaži vyššieho formátu a samozrejme, dotiahnuť klub v zápasení čo najvyššie, ako sa len dá.
Keď práve netrénuješ, čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase?
Toho voľného času mám dosť málo, snažím sa ho tráviť so svojim synom, priateľom a rodinou. Navštevujeme Babkové divadlo na rázcestí, kino, plaváreň, saunu na Štiavničkách, v lete chodíme často na huby a prechádzky po okolí v prírode.
Hoci nie si pôvodom z nášho mesta, ktoré miesta v Banskej Bystrici ti najviac prirástli k srdcu?
Pešia zóna, Urpín, Pamätník SNP a hlavne okolie Banskej Bystrice, Kalište,…
Čítajte tiež:
Foto: Adam Santoris, Miroslav Moravčik, Erawan gym