Zaujímavosti z bystrickej knižnice: Najstarší čitateľ, najvyššia pokuta a absolútny čitateľský rekordér
Ročne ju navštevujú tisíce ľudí, ktorým vypožičia státisíce kníh a dokumentov. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici nie je len knižnicou, ale aj moderným kultúrnym centrom a čerstvým držiteľom Ceny primátora. Zisťovali sme preto pre vás tie najväčšie zaujímavosti a pikošky z nej.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici si tento rok pripomína 45. výročie získania štatútu vedeckej knižnice. Pri tejto významnej príležitosti získala Cenu primátora mesta Banská Bystrica. Aj to bol dôvod, prečo sme oslovili Veroniku Uhríkovú, manažérku kultúry Štátnej vedeckej knižnice, ktorá nám o knižnici povedala viac a nevynechala ani pikošky a zaujímavosti.
„Za prvé dva mesiace roku 2014 sme zaregistrovali 1 679 používateľov, z toho 681 nových. Najväčšie percento našich používateľov tvoria študenti vysokých škôl,“ povedala Uhríková. Ako pokračovala, v roku 2013 mali 11 131 aktívnych používateľov a umiestnili sa tak na druhom mieste v počte aktívnych používateľov knižníc zapojených do KIS Virtua v kategórii vedecké knižnice. „Celkovo sme boli na treťom mieste. V počte nových čitateľov sme sa umiestnil na druhom mieste v kategórii vedecké knižnice a celkovo tiež na druhom mieste,“ doplnila.
Ročne im pribudne vyše 12 000 dokumentov
„Súčasná doba informatizácie a internetizácie umožňuje rýchly a ľahký prístup k informáciám. Čoraz obľúbenejšie sa stávajú e-knihy. Klasická kniha má však svoje čaro a stále má svojich priaznivcov,“ vysvetlila Uhríková a ako doplnila, od januára do marca 2014 si u nich ľudia vypožičali viac ako 45 000 knižničných dokumentov, pričom za celý rok 2013 to bolo až 297 352 kusov. „Najviac si ľudia vypožičiavajú knižničné dokumenty z oblasti literatúry, jazykovedy, práva, pedagogiky a histórie. Vôbec najviac vypožičiavanou knihou je podľa štatistík titul Dejiny Slovenska 2 (1526–1848),“ uviedla.
„O rozširovaní knižničného fondu rozhoduje ponuka na trhu, záujem o publikácie a samozrejme aj vyčlenené finančné prostriedky. Pri nákupe knižničných dokumentov venujeme pozornosť aj návrhom od našich používateľov, ktoré je možné podať prostredníctvom online katalógu,“ objasnila Uhríková.
„Knižničný fond sa neustále rozširuje, mesačne do neho pribudne okolo 700 – 800 kníh (ide len o počet kníh, k tomu sa ešte priratúvajú periodiká, špeciálne dokumenty, normy, patenty). Ročne sa fond obohatí o približne 12 000 – 12 500 knižničných dokumentov,“ spomenula a pokračovala so slovami, že hodnota ročného prírastku je okolo 150 000 – 155 000 eur, z toho kúpa predstavuje okolo 70 000 eur. Vo fonde dominujú nasledovné odbory: literatúra, jazykoveda, lekárske vedy, pedagogika a právo. Najviac využívané periodiká sú z oblasti práva, pedagogiky a histórie.
Za rok si jeden čitateľ požičal 669 kníh
„Na základe knižničného poriadku sa čitateľom môže stať každá fyzická osoba od 15 rokov. To je teda aj vek nášho najmladšieho čitateľa,“ objasnila Uhríková, ktorá však doplnila, že uvažujú o znížení vekovej hranice čitateľov, ako podmienky na registráciu do knižnice, pod 15 rokov. Najstarší čitateľ sa podľa jej slov narodil v roku 1924.
„Čitateľ s najväčším počtom výpožičiek si v roku 2013 vypožičal 669 knižničných dokumentov. Patrí k pravidelným návštevníkom knižnice a sám daroval do fondu niekoľko kníh. Zaujímavosťou je, že ide o dvojnásobok výpožičiek oproti druhému v poradí,“ prezradila. Ako pokračovala, v roku 2014 za prvé tri mesiace zaslali 87 riaditeľských a 8 predžalobných upomienok. „Z nich najvyššia bola okolo 120 eur za omeškané vrátenie niekoľkých dokumentov,“ pokračovala Uhríková, podľa ktorej už boli nútení podať aj tri návrhy na súdne vymáhanie.
„Mnohí z nových čitateľov sú po registrácií prekvapení, že nevidia okolo seba knihy a pýtajú sa, kde sa knižnica nachádza a ako sa do nej dostanú. Knižničné dokumenty sú totiž uložené v skladových priestoroch, do ktorým verejnosť nemá prístup,“ vysvetlila Uhríková a dodala, že výnimkou je Týždeň slovenských knižníc, kedy umožňujú absolvovať prehliadku skladov. V študovniach je podľa jej slov umiestnený len výber najpoužívanejších dokumentov s voľným výberom.
Čínska študentka vedie bezplatné jazykové kurzy
Okrem základných a špeciálnych knižničných služieb organizuje knižnica mesačne kultúrne podujatia. „Stala sa kultúrnym a vzdelávacím centrom. Týždeň slovenských knižníc už tradične prináša množstvo pútavých aktivít. Knižnica má vybudovanú sieť jazykových študovní – Nemecká študovňa, Britské centrum, InfoUSA, Window of Shanghai a Centrum slovanských štúdií, ktoré ponúkajú nielen široký fond literatúry, ale snažia sa propagovať kultúru jednotlivých krajín aj organizovaním rôznych kultúrnych podujatí,“ pokračovala Uhríková, ktorá spomenula aj spoluprácu s čínskou študentkou slovenčiny. Tá ako dobrovoľníčka vedie v knižnici bezplatné kurzy čínskeho jazyka pre všetkých čitateľov. Mohli ste si o nej prečítať pred pár dňami na našom portáli.
„V roku 2013 sme vybudovali Tvorivé centrum, ktoré je výnimočným priestorom v knižnici. Ide o moderne a funkčne zariadenú študovňu, určená na skupinovú prácu, štúdium, posedenie, či relax. Pre menej formálnu prácu sú v priestore k dispozícii premiestniteľné tuli vaky,“ spomenula Uhráková. Ako ďalej uviedla, zriadili tiež Digitalizačné pracovisko a len nedávno ukončili rekonštrukciu Literárneho a hudobného múzea. „V najbližšom období by sme radi uskutočnili rekonštrukciu a prístavbu knižničných skladov,“ dodala na záver.
Foto: ilustračné