Jakub Forgács Kultúra

Za komunistov si zažili svoje aj bystrickí metalisti: Spomienky, ktoré sa im navždy vryli do pamätí!

Už je to 25 rokov, čo ľudia povedali nie komunistickému režimu. Doba, ktorá vládla dovtedy, bola ťažkou aj pre umelcov a hudobníkov. Svoje o tom vie i člen niekdajšej heavy metalovej kapely Hematit, Igor Fudra.

Ilustračný obrázok k článku Za komunistov si zažili svoje aj bystrickí metalisti: Spomienky, ktoré sa im navždy vryli do pamätí!
Zdroj: TASR

Hoci komunistický režim umelcom veľmi neprial, napriek tomu si ich diela našli cestu medzi ľudí. V Banskej Bystrici za vlády komunistov vznikla kapela Hematit, ktorá hrala na tie časy skutočne odvážne piesne, heavy metal. O tom, ako si spomína na predrevolučné časy, nám porozprával gitarista Hematitu Igor Fudra.

Ako si spomínate na hudobné začiatky kapely Hematit v čase, keď tu ešte vládol bývalý režim?

Bolo to v roku 1985. Spolu s basgitaristom Feďom Gašparíkom sme nahovorili na spoluprácu ďalšieho gitaristu Aleka Mala. Bubeníka sme našli prostredníctvom konkurzu. Vyhral ho a členom kapely sa stal Ďuso Petrus. Mimochodom, na konkurze bol aj súčasný, vlastne už minulý primátor Banskej Bystrice Peter Gogola, to len na okraj. Najväčší problém bol so spevákom. Onedlho sa ním stal Juraj Végh, ktorý o niekoľko rokov, ešte pred revolúciou, emigroval do USA. Teraz myslím, žije v Kanade. Nahradil ho Roman Révai a bubeníka Ďusa vtedy iba 16-ročný talentovaný bubeník Ľubo Lichý. Takže zostava kapely Hematit sa ustálila: Igor Fudra – gitara, Alek Malo – gitara, Feďo Gašparík – basová gitara, Roman Révai – spev a bubeník Ľubo Lichý.

Mali ste aj ten správny rebelský heavymetalový imidž?

Samozrejme, že sme mali. Do našej výbavy patrili čierne kožené bundy, vyšúchané a vyblednuté rifle, rifľové bundy, čižmy a rôzne doplnky ako vybíjané náramky a pod. Nemohli chýbať dlhé vlasy.

Kde všade ste v predrevolučnom období zvykli hrávať?

Hrávali sme hlavne v domoch kultúry, v tzv. kulturákoch, na amfiteátroch, počas leta. Po kluboch menej, pretože kluby vlastne vtedy ešte ani neexistovali, alebo aspoň nie v tejto podobe ako v dnešnej dobe. Mám na mysli rockové kluby. Hrali sme v celom vtedajšom Československu.

Zažili ste počas komunistického režimu nátlak ŠtB, prípadne, museli ste sa skrývať pre štýl hudby, ktorý ste hrali či váš výzor?

Samozrejme, že boli problémy s textami, ktoré podliehali cenzúre. Pamätám si, že keď sme cvičili v Dome kultúry v Banskej Bystrici, prišli tam za vtedajším riaditeľom „eštebáci“ a pýtali sa na nás. Mali sme šťastie, pretože sa riaditeľ údajne za nás zaručil, tak nás nechali na pokoji. Alebo neskôr, keď sme mali ísť nahrávať do bratislavského Opusu singel s dvomi skladbami, tak nám „pridelili“ textára, takže skladby, ktoré vyšli na jedinom oficiálnom nosiči Hematitu sa volajú Dvojka zo správania a Slabý boxér. Našťastie nie sú to až také zlé texty, ktoré by dehonestovali meno kapely. A problémy s dlhými vlasmi? To bola súčasť komunistického folklóru. Feďo myslím musel kvôli dlhým vlasom ala Steve Harris (basák z Iron Maiden) opustiť vysokú školu, no a my ostatní sme z času na čas mali kvôli vlasom tiež problémy, hlavne v škole. Z tohto pohľadu to bola komplikovaná doba.

Odkiaľ ste v tej dobe čerpali inšpirácie či hudobné nahrávky vašich vzorov?

Počúvali sme veľké množstvo nahrávok od kapiel ako Iron Maiden, Judas Priest, Black Sabbath, Deep Purple, Yngvie Malmsteen, Dokken, Saxon, Accept, King Diamond, Joe Satriani a mnoho ďalších. No a na našej hudobnej scéne to bolo pre nás zaujímavejšie a potešiteľnejšie a vnímali sme to ináč. Často sme boli inšpiráciou pre iných, vďaka nášmu poctivému heavy metalu.

Ocitli ste sa niekedy na výsluchu, či sa vám vyhrážali?

Našťastie nie, takú zlú skúsenosť sme nemali.

Spomínate si, ako ste prežili Generálny štrajk, ktorý zasiahol aj Banskú Bystricu?

Novembrový protest mňa osobne zastihol na vysokej škole. Samozrejme, bol to veľký poprask, na Námestí SNP v Banskej Bystrici zaplneného do posledného miesta štrngali kľúče a ľudia držali spolu. Škoda, že im to vydržalo tak krátko.

Utkvelo vám z predrevolučných čias v pamäti niečo zaujímavé či kuriózne?

Na jedného vyučujúceho z vysokej školy nikdy nezabudnem. Raz na prednáške vypustil z úst takúto hlášku: „Zo západu prišla medzi našich mladých ľudí škodlivá kapela, ktorá kazí našu mládež. Volá sa heavy metal. Úsmevné a zároveň smutné na tom bolo to, že heavy metal nebola kapela, ale hudobný smer, čiže veľkí, „múdri„ páni komunisti si nedali ani toľko námahy, aby si zistili podstatu tohto hudobného štýlu.

Ako ste vnímali zmeny v spoločnosti a do akej miery sa dotkli vášho hudobného či osobného života?

Samozrejme, väčšina z nás tieto zmeny privítala, no neskôr človek postupne prišiel na to, že systém, ktorý bol na Slovensku nastolený, opäť nebol stvorený pre slušných ľudí. Komunistickú totalitu vystriedala totalita peňazí.

Viete porovnať hudbu vtedy a dnes?

Mám pocit, že hudba vtedy bola poctivejšia, bolo viac živého hrania, do celkového zvuku kapiel ešte tak neprenikla elektronika ako v súčasnosti. Okrem toho, k osemdesiatym rokom 20. storočia mám srdcový vzťah, bola to naša doba, heavymetalová dekáda, keď niekto chce, možno aj depešácka alebo novoromantická. Ľudia chodili na koncerty a keďže zakázané ovocie chutí najviac, bolo to vidieť aj na koncertoch. Tá doba sa už nezopakuje, ani hudba tej doby, v tom je najväčší rozdiel medzi hudbou a kultúrou súčasnosti, že vzniká za úplne iných podmienok, ako tomu bolo pred mnohými rokmi.

Foto: René Miko

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM