Výskum, aký na Slovensku doposiaľ NEREALIZOVALI: Prebieha na miestach masových POPRÁV
Na miestach masových popráv a povstaleckej obrany počas druhej svetovej vojny v banskobystrickej mestskej časti Kremnička sa v týchto dňoch začína prvá fáza archeologického výskumu.
Takýto archeologický výskum sa na Slovensku doposiaľ nikdy nerealizoval. Samospráva ho iniciovala s cieľom získať relevantné podklady, ktoré poslúžia pamiatkarom na rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany lokality, kde sa odohral masaker patriaci k najväčším zločinom spáchaným u nás.
Rozšírenie pamiatkovej ochrany
Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici je vymedzené, na ktorých parcelách a v akom rozsahu môže tím archeológov prieskum realizovať. Skúmaným miestom bude protitanková priekopa, betónový bunker, bunker Vyšný potok a lokalita Pod Stráňami. Cieľom je identifikovať objekty, ktoré sa dajú dokázateľne spojiť s udalosťami rokov 1944 – 1945.
„Doposiaľ bol chránený len pamätník obetiam fašizmu a hroby, čo sa ukázalo ako nedostatočné. Základný zámer celého výskumu má byť rozšírenie celej pamiatkovej ochrany danej lokality. Naším prvotným cieľom je poskytnúť na to pamiatkarom relevantné doklady. Druhotným vedeckým zámerom je objaviť niečo nové. Dnes realizujeme jednodňový povrchový prieskum s detektormi kovov,“ konštatoval v piatok Pavol Šteiner z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Miesta popráv
V mesiacoch máj až jún plánujú vykonať sondáž protitankovej priekopy a betónového bunkra, s cieľom identifikovať miesta popráv. Na jeseň by chceli realizovať druhú fázu, a to v lesíku pod cintorínom, kde je ešte jeden povstalecký obranný výkop. Z archeologického a vojensko-historického hľadiska bude pre odborníkov zaujímavé zistiť profil i rozmery priekopy, ktorá bola nafotená v roku 1944, ale nebola nikdy skúmaná. Podľa Šteinera sa na Slovensku a ani v okolitých krajinách doposiaľ archeologický výskum takéhoto druhu nikdy nerealizoval.
„Malo sa tak udiať už pred 50 rokmi, vďaka čomu by bolo zadefinované územie, ktorému by patrila patričná ochrana. Archeologickým výskumom môžeme získať reálne podklady na to, aby sa rozšírilo pásmo ochrany celého územia v okolí pamätníka,“ zdôraznil primátor Ján Nosko.
Keďže patričné pamiatkové ochranné pásmo v okolí pamätníka doposiaľ chýbalo, v jeho okolí je v súčasnosti zástavba rodinných domov. Umožnili to zmeny a doplnky územného plánu mesta z roku 1999.
„V roku 2015, v prvom roku môjho pôsobenia vo funkcii primátora, sa nám podarilo schváliť nový územný plán, ktorý okolie masového hrobu v Kremničke začal chrániť a nedovoľoval ďalšiu výstavbu. Podľa zákona však aj nový územný plán musel akceptovať všetky dovtedy právoplatne vydané územné rozhodnutia, vrátane povolenia na vybudovanie novej ulice v blízkosti tohto pietneho miesta. To, že tu vyrástli domy, je niečo, čomu sme zabrániť nevedeli a nemôžeme niesť zodpovednosť za tých, ktorí v roku 1999 výstavbu na tomto mieste povolili,“ vysvetlil Nosko.
Ako dodal, Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici im doručila podnet o nedostatočnej právnej ochrane danej lokality. S návrhom, aby mesto bez zbytočného odkladu vydalo rozhodnutie o stavebnej uzávere, sa plne stotožňujú.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Ďalšie aktuálne správy
