Vrátila sa z Fínska a teraz čistí Bystricu: Pani Elena má recept na krajšie mesto

Zdroj: Elena Jasova-Turunen

Elena Jasova-Turunen sa po 36 rokoch, ktoré prežila vo Fínsku, pred takmer rokom a pol vrátila na Slovensko. Hoci je už na dôchodku, v Banskej Bystrici sa venuje obdivuhodnej aktivite. Každý deň sa prechádza ulicami mesta pod Urpínom a zbiera odpad po neporiadnych ľuďoch. Túto výnimočnú ženu sme sa vám rozhodli predstaviť v rozhovore.

Vydatá za Fína

Život pani Jasovej-Turunen je poriadne pestrý. Narodila sa v neďalekom Badíne a po ukončení bystrického gymnázia študovala v Bratislave, v Prahe, v Moskve a dokonca aj v Helsinkách.

„Po ukončení vysokoškolského štúdia som začala vyučovať na Obchodnej akadémii, neskôr Strednej ekonomickej škole v Banskej Bystrici. V roku 1968 som odišla pracovať na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, kde som pracovala na Katedre ruského jazyka a prekladala detskú literatúru až do môjho odchodu do Fínska,“ uviedla pre spravodajský portál Dnes 24.

Svojho muža si našla práve vo Fínskej republike. V roku 1984 sa za neho vydala a odišla žiť na sever Európy.

Nový jazyk

„Po príchode do Fínska som začala usilovne študovať fínsky jazyk, pretože podmienkou pre získanie fínskeho štátneho občianstva boli štátne skúšky z fínčiny. Študovala som v internátnej škole mimo bydliska. Koncom týždňa som sa vracala domov a popritom som vyučovala v jednej firme korešpondenciu ruštiny, pretože firma mala záujem o predaj filtrov do Ruska,“ zaspomínala si.

Aj v škole, kde študovala, viedla kurz ruštiny. „Za jeden rok štúdia som ukončila úspešne fínsku základnú školu, kde som musela absolvovať aj skúšku zo švédčiny, aby som získala vysvedčenie o ukončení základnej školy. Za úspešné ukončenie som dostala aj štipendium. Neskôr mi Fínske ministerstvo školstva v Helsinkách nostrifikovalo aj moje akademické hodnosti a prezident mi udelil aj Fínske štátne občianstvo,“ pokračovala Jasova-Turunen.

Vo Fínsku vyučovala predovšetkým ruský jazyk na Vysokej škole technickej v meste Lappeenranta, na večernej škole a najmä v rôznych veľkých podnikoch a firmách. „Organizovala som pre študentov študijné pobyty na Univerzite v Petrohrade a samozrejme som sama ďalej študovala rok na Univerzite v Helsinkách,“ vymenovala a spomenula, že aj veľa prekladala, spievala v zbore a venovala sa športu, najmä lyžovaniu, tancu a joge.

Doma najlepšie

„Môj manžel ma vo všetkom veľmi podporoval, lebo on sám bol veľmi aktívny. Pracoval ako riaditeľ odbornej školy, ako bývalý športovec – futbalista a hokejista. Spolu sme precestovali cely svet,“ hovorí Jasova-Turunen.

Jej manžel neskôr zomrel a keďže spoločné deti nemali, tak sa vrátila do rodnej krajiny. „Slovensko milujem. Mám tu dvoch synov a vnúčatá, príbuzných a starých priateľov. Nakoniec, cítim sa tu doma a ako sa hovorí, "všade dobre, doma najlepšie“," povzdychla si.

V novom svete

Priznala, že po takej dlhej dobe mimo Slovenska, si na mnohé veci musela zvykať, lebo sa tu veľa zmenilo.

„Neviem, či som si predtým tak pozorne nevšímala okolie, v ktorom som sa dennodenne pohybovala, alebo som si za tú dobu, čo som žila v severskej krajine, zvykla na celkom iné prostredie. Na veľkú ochranu prírody a na mimoriadnu čistotu, ktorá ma prekvapila už pri mojich prvých návštevách tejto krajiny,“ povedala Jasova-Turunen pre spravodajský portál Dnes 24.

Ako ozrejmila, vo fínskych obchodoch sa v automatoch pri vstupe separovali aj plastové fľaše, za ktoré ľudia dostávali lístky so sumou. Tú mohli minúť pri svojom ďalšom nákupe.

Očarila ju aj nádherná fínska príroda a samotný vzťah ľudí k nej. „To mi všetko prirástlo k srdcu a veľmi som si to všetko cenila a obdivovala. S manželom sme každý rok chodievali na sever Fínska do Laponska na túry a tešili sme sa na "Zlatú jeseň“ a v zime zasa na krásnu lyžovačku," zaspomínala si.

Nezodpovednosť Bystričanov

Tu sú podľa jej slov korene a dôvody každodenných prechádzok po okolí terajšieho bydliska, v blízkosti štadiónu, po ceste do najbližších obchodov.

„Keď vidím všade ten odpad, srdce ma bolí,“ priznáva Jasova-Turunen, ktorá počas prechádzok, vybavená rukavicami, neraz nazbiera plné vrecká plastových fliaš, plechoviek, no zo zeme často dvíha aj vreckovky či bločky.

„Trápi ma tá nezodpovednosť ľudí a nedá mi svedomie, aby som len tak ľahostajne prešla okolo tohto smetiska. Zbieram, triedim a vyhadzujem to do kontajnerov. Mrzí ma tiež, keď vidím, ako ľahostajne naši ľudia vyhadzujú bioodpady v igelitových vreckách priamo do kontajneru, ktorý je určený na biologické odpady,“ hovorí Jasova-Turunen.

Ako priznala, už veľakrát si povedala, že zavolá niekomu na Mestský úrad. „Mohli by prikázať školám, nech žiaci v rámci telocviku idú zbierať odpad po meste, aby sa naučili milovať prírodu a čistotu,“ myslí si.

So srdcom pre ľudí

Nie je to však jediná činnosť, kde robí niečo šľachetné. „Mám rada ľudí a rada pomáham, keď niekto potrebuje a má problémy,“ prezradila Jasova-Turunen.

Podľa vlastných slov má veľa priateľov na celom svete a tým pádom aj množstvo korešpondencie. „Veľa píšem, neustále študujem a chystám sa napísať aj niečo z mojich spomienok. Pomáham priateľke, ktorá si v zime zlomila nohu a má stále ťažkosti s chodením,“ uviedla.

Počas pandémie to však ani ona nemá ľahké. „Teraz sa viacej zdržiavam doma a netrpezlivo čakám, že sa pomaly uvoľní aj cestovanie,“ dodala Jasova-Turunen, ktorej však Bystrica prirástla k srdcu a najviac jej v nej aktuálne chýbajú divadlá a koncerty.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.