Veľkolepá oslava v Banskej Bystrici: Nad všetkými zažiarila aura legendárnej Věry Čáslavskej!

V aule Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela sa zišli pamätníci a vrcholní predstavitelia medzinárodných federácií. Nad všetkými zažiarila aura Věry Čáslavskej, legendy športovej gymnastiky, ktorej charizma dodala slávnostnému zhromaždeniu nádych veľkoleposti. Prezidentovi Slovenskej gymnastickej federácie (SGF) Jánovi Novákovi sa v diplomacii podaril nevšedný skutok. „Už trinásty rok som členom parlamentu Medzinárodnej gymnastickej federácie a prezident Bruno Grandi prijal opäť veľmi rád naše pozvanie, tak ako pri 50-ročnom našom jubileu. Svojou prítomnosťou nás poctil aj prezident Európskej gymnastickej federácie Georges Guelzec a na moju veľkú radosť aj Věra Čáslavská, všetkými uznávaná ako najvýznamnejšia osobnosť.“

Obzrieť sa a späť a nakopnúť vývoj

Aj nostalgia sa prihlásila o slovo a výrazne zarezonovala. „Nepoviem nič nové, keď chceme ísť dopredu, treba sa obzrieť späť a nakopnúť vývoj,“ myslí si Ján Novák. „Vieme pohnúť členskou základňou, no nie s výkonnostnou a vrcholovou gymnastikou, ktorá sa prepája s finančnými podmienkami. Aj preto využijeme prítomnosť ministra Dušana Čaploviča na ďalšiu diskusiu. Podporu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pociťujeme a ja verím, že spoločnými silami gymanstiku posunieme ďalej. Nostalgii sa medze nekladú, stretli sa ľudia, ktorí pred 50-timi aj 60-timi rokmi figurovali v slovenskej gymnastike. Spoznávajú sa generácie a nie je to len o sentimente, ale aj o logickom jadre, pretože všetci by našu gymnastiku radi videli vyššie.“

Ústup zo slávy sa podpísal nielen v samotnej gymnastike, ale aj v slabšej zdatnosti populácie. Prezident SGF Ján Novák si všíma generáciu menej zdatných a aktívnych mladých ľudí. „Niekedy sme zo sto detí vybrali 10 až 12 detí, dnes často ani jedno. Je to na zamyslenie, ak aj nájdeme nejaký talent, narážame na nedostatok času. Gymnastiku nemôžete robiť len dve hodiny denne, už v ôsmich rokoch sa vyžaduje dvojfázovosť. Potrebujeme pomoc rodičov, ktorí bývajú zaneprázdnení a stretnúť sa s takou zhodou okolností, že sa vyvážene skĺbi talent s ochotou rodiny nie je jednoduché.“

Jána Nováka trápi úpadok tohto kedysi mimoriadne populárneho športu, na druhej strane mu však dáva aj šancu povyrásť. „Verím v renesanciu, preto si vážime každý jeden talent, aj keď ich nachádzame menej. Možno zužitkujeme aj tento skromnejší potenciál a vrátime sa na výslnie, na ktorom sme sa nepochybne v minulosti ocitli. Gymnastike sa žiada podať pomocnú ruku, dobrovoľnosť ani zďaleka nestačí. Trénerov treba platiť, kluby nefungujú tak, ako by mali a keď ich nezaplatí štát, ďalej sa nepohneme,“ stručne zhrnul najzávažnejšie problémy.

Posunúť gymnastiku vyššie

Do vitríny pribudla ďalšia jedna významná publikácia História gymnastiky na Slovensku (2003 – 2013), ktorú slávnostne uviedli na zhromaždení do života. „Aj takýmto spôsobom sa patrí pripomenúť mladšej generácii to základné, snahu nás všetkých posunúť gymnastiku na vyššie poschodia,“ dodal Ján Novák.

Rady Věry Čáslavskej by sa mohli do kroník zapisovať zlatými písmenami, pretože každé jedno slovo ňou vypovedané ukrýva hlbokú múdrosť. „Gymnastika trochu pokrivkáva, neužíva si primerané podmienky, je ako popoluška a treba jej dodať silnejší impulz, aby sa odpichla. V slovenskej gymnastike musím pochváliť Trnavu s Jánom Novákom, a tamojšiu veľmi dobrú školu s telocvičňou, ktorej som požičala svoje meno. Zatiaľ tam trénujú malé dievčatká a treba počkať, či sa im bude dariť.“

Najúspešnejšia olympionička v histórii bývalého Československa Věra Čáslavská ako večný optimista verí v lepšie gymnastické časy. „Bude to však naozaj beh na dlhšiu trať. Slovensku som nedávno venovala dve zlaté medaily z tokijskej i mexickej olympiády a dlhujem k nim ešte dva diplomy. Ich tlač je dosť veľká, ťažko ju schovať do kabelky, tak som sa dohodla s Janom Novákom, že mu pripravím balíček, keď príde do Prahy.“

Náročnosť vzrástla

Vo federálnych časoch akoby sa domáca gymnastika na dlhé roky vyčerpala. Po úspechoch sa dostavil pád a regres vníma aj Věra Čáslavská. „Svetová gymnastika sa kedysi odpichla do neuveriteľne náročných tvarov a zostáv. Napomohlo tomu aj náradie, my sme cvičili prostné na betóne pokrytým kobercom, no potom dosiahla podlaha takú pružnosť, že pôsobila ako katapult. Letová fáza zmohutnela a ľahšie sa vykrútili saltá. Alebo bradlá, teraz sú podstatne širšie, pôsobia ako dve osamotené hrazdy. Úmerne k vývoju náradia vzrastala aj náročnosť.“

Věra Čáslavská so svojou ladnou ženskosťou magneticky priťahovala oko diváka. Časom sa však ženskosť vytratila a divák sa ukrátil. „Určite by gymnastike väčšia ladnosť prospela,“ zvažuje Věra Čáslavská.

„Na besedách sa často spomína na ženskosť a umelecký zážitok. Dúfam, že všetko sa vráti do rozumnejších rovín. Predvlani na majstrovstvách sveta v Tokiu cvičila jedna domáca Japonka, nádherná, Tanaka Rie sa volala, pôsobila výborne, škoda len, že spadla z kladiny. Ak by sa jej to nestalo, tak by vyhrala. Podľa momentálnej kráľovny sa vždy určuje trend, ostatní sa prispôsobujú, asi by šli v jej šľapajách. Takto musíme čakať, či sa objaví opäť nejaká vynikajúca gymnastka, s normálnym vekom medzi dievčaťom a ženou, a nie žiačka.“

Každá rada v podaní Věry Čáslavskej sa neobyčajne cení, hlavne taká, keď ju adresuje slovenskej gymnastike. „Priala by som jej, a aj našej českej, aby opäť vyrástla výnimočná gymnastka, bola by vzorom, ktorý pritiahne pozornosť a malé dievčatká by sa jej chceli verne podobať.“