Už stáročia čnie nad Bystricou, no skutočne ho poznáte? 5 zaujímavostí, ktoré ste o Urpíne možno ani netušili
Mesto pod Urpínom. Aj tak mnohí označujú Banskú Bystricu a veru, nie náhodou. Vrch Urpín je bezpochýb jednou z dominánt nášho mesta. Mnohé o ňom však stále nevedia ani samotní Bystričania. Vybrali sme preto pre vás 5 zaujímavostí o tomto vrchu.
Prvýkrát ho spomenul kráľ
Hoci ho vidíme každý deň, viete, kedy sa o ňom prvýkrát písalo? Vrch Urpín sa prvýkrát spomína v listine kráľa Ladislava IV. z 25. marca 1287: „Kráľ dáva Jurkovi synovi Dionýza za jeho vojenské zásluhy v bojoch s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. a s Kumánmi do vlastníctva zeme…, okrem iného aj lúku pri Hrone a potoku Bobocha pod Urpínom (mons Urpin).“
Obec Urpín
Hoci sa zo 14. a 15. storočia v archívnych materiáloch zmienka o vrchu Urpín nezachovala, zato z prvej tretiny 16. storočia je viacero písomností, ktoré hovoria nielen o vrchu, ale aj o osade Urpín. Tieto dobové listiny pojednávajú hlavne o kúpe, predaji, prípadne o zálohovaní pozemkov, dedín. Dnes vôbec nevieme, kde obec Urpín stála a ani kedy vznikla, resp. zanikla. Dá sa len predpokladať, že jej obyvatelia usadení na vrchu týčiacom sa nad mestom, sa pravdepodobne zaoberali pastierstvom – chovom oviec alebo dobytka, možno aj uhliarstvom. Jediné, čo zo zachovaných dobových materiálov vieme je, že vlastníkmi prípadne spoluvlastníkmi obce Urpín a jej poddaných boli zväčša zemani z blízkych i vzdialenejších dedín: z Iliaša, Kremničky, Lukavice, zo Zolnej.
Pýcha spred desiatok rokov
V 30. a 40. rokoch minulého storočia bol Urpín pýchou mesta a jeho obyvateľov. Cestičky – serpentíny boli už vtedy nielen upravené, ale aj bezchybne osvetlené, vrátane Kaplnky – kalvárie. Na umelo vybudovanej terase hrávala hudba. Bystričania i návštevníci mesta tu mali k dispozícii tanečný parket. Dolu, medzi Urpínom a železničnou traťou, bolo korzo, tiež hojne navštevované, aj príslušníčkami najstaršej profesie.
Na bankovke
Vedeli ste, že pohľad z Urpína kedysi ľudia nosili aj v peňaženkách? Pražská národná banka vydala 3. júla 1948 bankovku v nominálnej hodnote 50 Kčs. Na jej lícnej strane bol portrét generála M. R. Štefánika a na rubovej pohľad na Banskú Bystricu z Urpína (z obdobia rokov 1943 –1944). Bankovka bola v platnosti od 7. decembra 1948, až do menovej reformy, do 31. mája 1953.
Vyhasnutá sopka?
Keď pogooglite na internete či dokonca pohľadáte v rôznych knihách, stále nájdete mnoho správ o tom, že Urpín je sopečného pôvodu. Je to však omyl. Vznikol z morských sedimentov, o čom svedčí aj odkryv zvrásnených vrchnojurských a spodnokriedových vápencov, Viac o geologickej stavbe Urpína sa môžete dočítať aj priamo na infopaneloch na jeho serpentínach.
Čítajte tiež:
Toto nikto iný nepochopí: 5 vecí, vďaka ktorým rozoznáte Bystričana na sto honov :)
Zdroj: Ján Baláž / Permon.eu
Foto: ilustračné
