Učiteľ telocviku z bystrickej základky otvorene: Mnoho žiakov má problém aj s kotúľom

O rodenom Lučenčanovi, učiteľovi biológie, telesnej výchovy a enviromentálnej výchovy, Milanovi Paľagovi (30), ste si na našom portáli mohli prečítať už v piatok. Vtedy prezradil, aké krásne prekvapenie mu pripravili jeho žiaci. Teraz vám prinášame celý rozhovor s týmto učiteľom z banskobystrickej Základnej školy Moskovská.

Prečo ste si vybrali práve toto povolanie? Pochádzate z učiteľskej rodiny?

Od detstva ma rodičia viedli k športu, ktorý sa stal každodennou súčasťou môjho života. Už ako malý chlapec som sníval o tom, že sa raz stanem učiteľom telocviku, čo sa mi aj podarilo. Môžem povedať, že si žijem svoj detský sen. Pochádzam skôr zo športovo založenej rodiny. Moja matka pracuje v zdravotníctve a otec je tréner stolného tenisu.

Ako si spomínate na svoje učiteľské začiatky?

Začiatky neboli jednoduché. Do novej práce som nastúpil v meste vzdialenom takmer 200 km od domova. Nemal som tam žiadnych priateľov, rodinu, blízkych, nikoho som tam nepoznal. Býval som v provizórnej ubytovni na okraji mesta, v ktorej som bol jediným nájomníkom. Občas bez teplej vody, bez internetu. Domov som cestoval raz za mesiac a z výplaty som si nemohol takmer nič dovoliť, nehovoriac o ušetrených peniazoch. Nebolo to ľahké, no keď má človek záľubu v tom čo robí, žiadna prekážka ho nezastaví.

Každá minca má však dve stránky. Zažil som aj mnoho krásnych chvíľ. Spomínam si na slávnostné otvorenie školského roka, zvedavé pohľady detí, nové tváre, letmé úsmevy, zoznamovanie sa s kolegami a podobne. Boli to veľmi pozitívne a príjemné pocity.

Veľa ľudí hovorí, že z učiteľského platu sa vyžiť nedá. Súhlasíte s tým?

Mnoho ľudí mi pred nástupom do práce hovorilo, že po prvej výplate zo školstva odídem. Odíde veľa učiteľov, dobrých učiteľov a vôbec sa im nečudujem. Platy učiteľov na Slovensku sú v porovnaní s vyspelými krajinami aj 5 – 6 x nižšie. Odráža sa v nich cena práce učiteľov a ich uznanie spoločnosťou. Zdá sa, že prioritou našej spoločnosti nie je vychovávať vzdelanejších ľudí, čo im vyhovuje na to, na čo nás potrebujú. Najsmutnejšie je, že človek s vysokoškolským vzdelaním musí mať viac zamestnaní, aby sa mohol domov vrátiť so vztýčenou hlavou. Mnohí majú dve, tri zamestnania a čas, ktorý by mali stráviť s rodinou, strávia v práci. Tento problém sa žiaľ týka aj iných povolaní, ktoré sú nedocenené.

Je doba mobilov a počítačov. Ako učiteľ telesnej výchovy, cítite to aj na hodinách?

Áno. Myslím si, že je to čím ďalej, tým viac citeľné. Žiaci sú neustále v kontakte s rôznymi technológiami, čo sa negatívne prejavuje aj na ich fyzickej kondícii a celkovom zdraví. Nechcem sa nikoho dotknúť, žiaľ, mnoho žiakov má problém s jednoduchými gymnastickými prvkami ako je kotúľ vpred, či chytenie lopty. Na druhej strane, sú aj veľmi šikovní a talentovaní žiaci, ktorí sú príkladom pre ostatných.

Ktoré športy najviac obľubujú vaši žiaci a ktoré naopak nie?

To je individuálne. U chlapcov je to najčastejšie futbal a florbal, u dievčat asi vybíjaná. Menej obľúbená je gymnastika. Precvičoval som na hodinách jógu a vnímali to ako pozitívnu zmenu. S deviatakmi sme napríklad vymysleli novú hru s loptami – „fitbal“.

Čo je na vašej práci najnáročnejšie?

Z môjho pohľadu je to množstvo byrokracie, duplicitných úloh, vypisovanie rôznych častokrát irelevantných dokumentov a pod.. Ďalšou vecou je nesystematickosť, nekompetentnosť a nejednotnosť v krokoch ministerstva. Niečo nové sa rýchlo a bez overenia v praxi zavedie, v zápätí sa to od základov zruší a zavedie sa niečo diametrálne odlišné.

Aj keď je učenie náročné a prináša so sebou veľkou zodpovednosť, máte určite aj pekné zážitky, na ktoré rád spomínate…

Áno, samozrejme. Učenie nie je len o vedomostiach, ale aj o vzťahu, aký si so žiakmi vytvoríte. Veľmi rád spomínam na rôzne úsmevné situácie, zážitky, vtipné momenty, ktoré som so žiakmi prežil. Asi najviac sa ich odohralo na lyžiarskych, či plaveckých výcvikoch, exkurziách a rôznych iných akciách. Pamätám sa, keď ma žiaci na deň učiteľov potešili kvetmi a medzinárodným ocenením – originálnou tabuľou s nápisom – najlepší učiteľ na svete. :) Tiež si spomínam na dojemný telefonát žiakov z koncoročného výletu, ktorého som sa nemohol zúčastniť. Objatia, či malé dary, darované veľkým srdcom detí. To všetko sú veci, ktoré navždy zostanú nezmazateľne v mojej pamäti.

Stretli ste sa počas svojej praxe aj s nejakými kurióznymi situáciami, aké sa bežne nevidia?

Spomínam si na jedného žiaka, bolo to počas hodiny telesnej výchovy. Mali sme bežať vytrvalostný beh. Všetci boli pripravení v štartovacej pozícii, len on stál pomimo a plakal. Opýtal som sa ho, čo sa stalo. Neodpovedal. Nechcel som to riešiť pred ostatnými žiakmi, len som sa ho snažil motivovať. Podarilo sa. Vyštartoval, nie však na dlho. Po pár metroch zastavil hodil sa na zem a začal plakať ešte viac. Zľakol som sa a bežal k nemu. Snažil som sa ho upokojiť a zistiť, čo sa stalo. Po chvíli odpovedal, že on nemôže bežať, lebo sa potí. Na to som mu odpovedal, že to je úplne prirodzené. Pokračoval, že nevládze. Udivene sa ho pýtam, prečo, však sme len začali. Odpovedal, že sa počas celej prestávky naháňali a úplne sa vyčerpal. Posadil som ho k sebe na lavičku a celú hodinu som sa ho snažil upokojiť. Aj takéto a mnohé iné, úsmevné aj vážne situácie sa stávajú.

Aký pohľad máte ako učiteľ na stav školstva na Slovensku?

Ako som už hovoril, všetko nasvedčuje tomu, že nie je prioritou kompetentných orgánov, vychovávať v našej krajine vzdelaných ľudí. Korupcia, podvody, nekompetentnosť, byrokracia… Od týchto a ďalších faktorov sa odvíja súčasný a bude odvíjať aj budúci stav školstva. Viac k tomu nemám čo povedať.

Určite máte aj iné aktivity, aby ste vypli. Ako relaxujete, resp. akým športom sa venujete?

Milujem akýkoľvek pohyb, najviac beh, plávanie, bicykel, turistiku. Na druhej strane, rád trávim čas s rodinou a priateľmi, pri knihe, či dobrom filme.

Kde a ako najradšej trávite voľné chvíle v našom meste?

Nakoľko som „prisťahovalec“, Banskú Bystricu si neskutočne užívam. Je to krásne a príjemné mesto. Rád sledujem východ či západ slnka, alebo len tak kráčam po uliciach mesta a spoznávam nové miesta.

Čítajte tiež:

Učiteľka z banskobystrickej školy prehovorila: Toto je na mojej práci najnáročnejšie!

Bystrická učiteľka z najlepšie hodnotenej základky: Často sa boríme s nánosmi prekrútenej demokracie

Foto: archív Milana Paľagu