Strecha Slovenska: Kráľova hoľa spája ľudí z Horehronia, Liptova i Spiša, FOTO
Kráľova hoľa má nadmorskú výšku bezmála 2000 metrov nad morom, ani to však ľuďom odjakživa nebránilo v tom, chodiť cez ňu do vedľajšieho regiónu a stretávať sa.
Je to hraničný kopec, ktorý v podstate spája Horehronie, Spiš a Liptov, čo dodnes pripomínajú aj folklórne slávnosti Pod Kráľovou hoľou organizované v Liptovskej Tepličke.
„V minulosti boli veľmi čulé obchodné vzťahy medzi našou obcou a Horehroním a veľmi často sa chodilo cez Orlovú na Pohorelú, čo bola najkratšia cesta, a podľa toho, či sa šlo na Šumiac alebo Telgárt, tak šli ľudia aj cez Kráľovu hoľu,“ ozrejmil starosta Liptovskej Tepličky Slavomír Kopáč.
Hoľa, ktorá spája
Dodal, že veľmi silné sú medzi týmito regiónmi aj rodinné väzby, veľa Horehrončanov sa priženilo alebo vydalo do Liptovskej Tepličky a naopak.
„Život našej obce je spätý s týmto kopcom, pretože už naši predkovia na jeho severnej časti pásli voly, dokonca si prenajímali pôdu od Šumiaca či Telgártu, kde pásli dobytok a kosili lúky. V súčasnosti veľa ľudí pracuje v lesoch pod Kráľovou hoľou,“ dodáva Kopáč.
O Kráľovej holi sa okrem iného hovorí, že je strechou Slovenska, keďže tam pramenia štyri veľké rieky – Hornád, Hron, Ipeľ a Čierny Váh. Stala sa námetom mnohých básní i pesničiek, z ktorých azda najznámejšou je Na Kráľovej holi.
Opradený legendami
František Bardy vo svojej publikácii Spod Kráľovej hole – povesti a historky z Liptovskej Tepličky tvrdí, že tento kopec prenikol aj do legiend, a to konkrétne dvakrát. Raz ho ľud zviazal s menom kráľa a druhýkrát spojil s menom zbojníka.
„Tým kráľom bol Matej Korvín, ktorý údajne počas svojich povestných poľovačiek v hlbokých lesoch v jej okolí na jej vrchole hodoval a odpočíval. Na ploskom kameni zvanom Kráľov stôl bol nápis, ktorý dnes už nevidno – Tu bol pohostený Matej, kráľ Uhier v roku 1474,“ uvádza Bardy v knihe povestí.
