Jakub Forgács Správy

ŠPIČKOVÝ lekár sa po rokoch vrátil z Nemecka: Dávam na osobné vzťahy, tvrdí primár Rybár

V rozhovore s primárom Ortopedicko-traumatologického oddelenia MUDr. Michalom Rybárom sa dočítate nielen to, aké sú v medicíne u nás a v Nemecku rozdiely. Prečo sa vrátil do rodného kraja?

Ilustračný obrázok k článku ŠPIČKOVÝ lekár sa po rokoch vrátil z Nemecka: Dávam na osobné vzťahy, tvrdí primár Rybár
Zdroj: Nemocnica AGEL Zvolen

Špičkový ortopéd-traumatológ, ktorý pôsobil v Nemecku po rokoch našiel svoje pôsobisko v nemocniciach AGEL Zvolen a Žiar nad Hronom. Profesijný život 39-ročného primára Michala Rybára vo Zvolene ohraničujú dva dátumy: 1.11.2011 tu MUDr. Michal Rybár začínal ako mladý lekár. Po jedenástich rokoch, presne 1.11.2022 sa sem vrátil ako skúsený lekár na pozíciu primára novovzniknutého ortopedicko-traumatologického oddelenia. Rozhovor s lekárom médiám sprostredkovala Jarmila Ševčíková, zástupkyňa hovorcu AGEL SK.

V rozhovore s Michalom Rybárom sa dozviete aj to:

  • prečo sa do Zvolena vrátil po dlhoročnom pôsobení v Nemecku
  • aké sú v medicíne u nás a v Nemecku rozdiely
  • prečo sa medicína stala jeho životom, prácou aj poslaním

Vaša prax začala v roku 2011 vo Zvolene a od roku 2022 vaša prax vo Zvolene pokračuje. Čo sa udialo medzitým?

Áno, začal som vo Zvolene presne 1.11.2011. Odišiel som v júli 2013 a išiel som na neplatené praktikum do Nemecka, kde som začínal úplne od nuly. Tak ako to väčšinou býva, začiatky boli ťažké.

Prvé tri mesiace som robil za nocľah a jedno jedlo denne, ostatné som si financoval zo skromných rezerv.

Odišiel som kvôli tomu, akú som mal skúsenosť. U nás v tom čase nebolo toľko možností sa odborne vzdelávať a rozvíjať sa ako chirurg. Častokrát bolipotrebné kontakty, známosti, taký bol môj subjektívny dojem.

Dôležitá bola pre mňa odborná stránka, vzdelávanie, predatestačná príprava a samotná atestácia. Tu na Slovensku mi chýbala akási jednotnosť a systém. Keď išiel pacient do toho alebo oného mesta, v jednom meste vás s tým istým problémom riešil ortopéd a v druhom meste traumatológ. Nevedel som to pochopiť a nedávalo mi to zmysel-logiku. Vždy ma fascinovala chirurgia pohybového systému ako celku a v „slovenskom atestačnom vzdelávacom systéme – ponímaní“ je to podľa môjho názoru nie celkom najšťastnejšie. Uvedomujem si, že to má historický základ, ale celosvetové (nielen európske) trendy udávajú iný smer, z ktorého v konečnom dôsledku profituje pacient. Práve túto myšlienku by som chcel implementovať na našom novovznikajúcom oddelení. Bohužiaľ, žiadna zásadná zmena systému na Slovensku zatiaľ nenastala, ani za tých 11 rokov.

Nebude vám to prekážať pri vašej súčasnej práci? Vrátili ste sa, to sa veľmi cení…

Už nie, lebo som bol v Nemecku, robil som si základnú atestáciu a tá mi bola uznaná čisto ako ortopedická. Potom som si robil „nadšpecializáciu“ zo špeciálnej úrazovej chirurgie a tá mi bola uznaná podľa zákona o uznávaní špecializácií ako plnohodnotná úrazová chirurgia. Mám teda obidve atestácie. V Nemecku som pôsobil deväť rokov a počas tohto času som ešte absolvoval plné dva roky atestačnej prípravy v odbore chirurgia ruky. Taký odbor na Slovensku, ako samostatný špecializačný odbor zatiaľ neexistuje. Na Slovensku som sa nestretol so žiadnymi obštrukciami pri uznaní atestácií, všetko mi uznali a všetky dokumenty mi úradne overili, čo ma príjemne prekvapilo a som za to vďačný.

V Nemecku to bolo na začiatku veľmi zlé, trvalo vyše roka byrokratickej šikany, kým mi uznali predchádzajúcu prax zo Slovenska, ale oplatilo sa. V princípe som stratil „len tri mesiace“ atestačnej prípravy počas celej mojej odbornej praxe. A to aj možno trochu vysvetľuje, prečo ja, v mojom veku, na slovenské „pomery“ asi nezvyčajné, mám takú odbornú kvalifikáciu.

Začiatky neboli ľahké, ale keď som našiel správne pracovisko a dobrého šéfa, mohol som sa rozvíjať, tak ako som to cítil a bavilo ma to. V podstate, všade, kde som mal voľné ruky čo sa týka operatívy ,som ani nevnímal, že chodím do práce. Kým som, samozrejme, takéto pracovisko našiel, predchádzalo tomu niekoľko výpovedí a sťahovaní.

V Nemecku si ale vážia, keď niekto chce a vie robiť.

Prezradíte hlavný dôvod, prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko?

Vrátil som sa nielen z osobných dôvodov, ale aj z vlastného presvedčenia. Po toľkých rokoch som sa už musel vnútorne rozhodnúť kde chcem žiť. Slovensko verzus Nemecko. A do toho ako to už v živote chodí, môžete nazvať aj osud, paralelne prišla ponuka zo Zvolena. V Nemecku som mal isté miesto a zhodou okolností som mal možnosť ísť do vedúcej pozície na endoprotetickej sekcii na klinike, kde som pracoval. Tú som odmietol, prijal som ponuku zo Zvolena.

Vôbec to nebolo ľahké rozhodovanie, ale rád prijímam výzvy.

Hlavne som chcel pomôcť slovenskému pacientovi, uplatniť skúsenosti, ktoré som nadobudol. Dúfam, že moje rozhodnutie prinesie osoh našim pacientom.

Zo subjektívneho pohľadu v Nemecku som sa nikdy necítil ako doma, aj keď som si tam našiel pár celoživotných priateľov.

Prečo práve zvolenská nemocnica?

Dávam na osobné vzťahy a ľudí si vážim.

Vo zvolenskej nemocnici som mal pocit rodinnej atmosféry. Je až nevyhnutné, aby práve v chirurgii všetci ťahali za jeden koniec. Ako povedal toho času, v mojich chirurgických začiatkoch, jeden z mojich kolegov „chirurgia je kolektívny šport“. To sa mi potvrdilo aj v Nemecku, na pracoviskách, kde sa mi pracovalo najlepšie. „Na konci dňa“ je výsledkom spokojný pacient. MUDr. Rolko a MUDr. Ježík sa podieľali na formovaní mojich chirurgických základov, na ktorých som staval v Nemecku. Počas pôsobenia približne 9,5 roka v Nemecku som cca každé dva mesiace cestoval na Slovensko, a to už bolo neúnosné. Jedna cesta trvala cca 10 hodín (1100km).

V roku 2022 prišla táto ponuka zo zvolenskej nemocnice a po spoločných rokovaniach som sa mohol vrátiť. Vrátil som sa do vedúcej pozície, z ktorej sa pokúsim implementovať myšlienku „chirurgie pohybového systému“. Práve z tejto pozície by som rád rozvíjal vzdelávanie, vychovávania mladých kolegov v tomto duchu a odovzdával nadobudnuté skúsenosti zo zahraničia.

Mojim cieľom je robiť zmeny v prospech nášho pacienta.

Práve zvolenská nemocnica mi túto možnosť dáva a cítim podporu zo všetkých strán. Oddelenie bolo vo Zvolene úplnou novinkou a pre pacientov je obrovským prínosom.

Ja a moji kolegovia sa snažíme o to, aby sme spoločne priniesli predovšetkým odbornosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti v našom odbore, samozrejme, prinášať ju v prijateľne dostupnom čase pacientovi.

Viac o tom, čo uplatnil po návrate z Nemecka a prečo sa vôbec rozhodol pre lekársku profesiu, sa dočítate na nasledujúcej strane.

Ďalšie aktuálne správy

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM