Slovensko-čínske štúdium na bystrickom gymnáziu je slovenským unikátom. Záujemcov pribúda
Čínštinu mnohí označujú za jazyk budúcnosti. Bystrickí študenti preto využívajú príležitosť, učiť sa ju priamo v našom meste.
Bilingválne španielske a čínske Gymnázium Mikuláša Kováča (GMK) v Banskej Bystrici patrí v slovenskom školstve medzi unikát. V rámci strednej Európy totiž neexistuje stredná škola, ktorá by študentom ponúkala popri výučbe čínskeho jazyka vzdelávanie v predmetoch ako matematika, fyzika, biológia či chémia v tomto jazyku.
Školu na banskobystrickom sídlisku Fončorda založili v roku 1993 ako štvorročné gymnázium, o štyri roky na to sa rozšírila o osemročné gymnázium. Od školského roku 2002/2003 začala fungovať bilingválna sekcia – vyučovanie v španielskom jazyku a od septembra 2016 otvorila nový študijný odbor – bilingválne päťročné slovensko-čínske štúdium.
Dvojnásobný počet
Škola so štvrťstoročnou tradíciou, ktorá nesie názov po slovenskom básnikovi Mikulášovi Kováčovi, spustila päťročný projekt čínskeho štúdia formou experimentálneho overovania schváleného ministerstvom školstva. Na Slovensku sa realizuje po prvý raz.
Podľa riaditeľky GMK Aleny Paulovej záujem o čínštinu stúpa. Do nového školského roka sa im prihlásil takmer dvojnásobne vyšší počet detí, než koľko mohli prijať. Ako tvrdí, nejde im o kvantitu, ale kvalitu. Na GMK majú zatiaľ dva ročníky po jednej triede, druhákov je 30, prvákov 28 a sú z rôznych kútov Slovenska.
„Študenti, ktorí u nás študujú, sa javia ako silné individuality. Nemajú ťažkosti s adaptáciou. Sú veľmi motivované, oni tu čínštinu chcú, čínsku kultúru, sú nastavené na celé to prostredie ázijských kultúr, ktoré vnímali už predtým. Ak sú medzi nimi aj relatívne slabší žiaci, vždy sa snažia dotiahnuť na tých najlepších, majú motiváciu, sú hnaní dopredu,“ priblížila Paulová.
Ak študenti v prvom ročníku musia zvládnuť čínsky jazyk, majú ho 20 hodín týždenne, v druhom sa v ňom už učia prírodovedné predmety. K dispozícii majú kvalitné softvérové vybavenie na výučbu jazyka či špičkové anglicko-čínske učebnice pre jednotlivé predmety, ktoré používajú renomované svetové školy.
„Sú takpovediac trilingvisti. Každý deň, čo vymeškajú, sa im ťažko dobieha. Nie sú typom študentov, ktorí si hodinu iba odsedia a odpočúvajú. "Makajú“, lebo sa chcú presadiť a využívajú na to každú minútu. Pomáhajú im pritom štyria čínski lektori, od budúceho školského roka by už mali byť piati," konštatovala Paulová.
Jazyk budúcnosti
Študenti pravidelne podstupujú skúšky či testy čínštiny, ich kritériá sú nastavené rovnako než kdekoľvek pri výučbe tohto jazyka v zahraničí.
Čína expanziu svojho jazyka aktívne podporuje a má na to špeciálnu vládnu agentúru, ktorá v posledných rokoch zakladá všade po svete takzvané Konfuciove učebne a inštitúty. Banskobystrické GMK má s nimi výborné skúsenosti.
Ako Paulová dodala, Číňanov je vo svete veľa a ľudí, ktorí hovoria po čínsky, je málo. Znalosť čínštiny je jednoznačne konkurenčnou výhodou. Vo Francúzsku a Veľkej Británii existujú stovky stredných škôl, ktoré zaraďujú čínštinu ako druhý vyučovací jazyk. Hospodársko-ekonomická výmena a obchod s Čínou vo svete stále rastie. Čínština je jazykom budúcnosti.
Foto: ilustračné