Podarený Jack Russell Bystričanky sa má čím pochváliť: Hrdí sa titulom, ako žiadny iný psík jeho druhu na Slovensku!
Bystričanke Zuzane Kalčevskej učarovali štvornohí chlpáči. Jej psík Bajaja sa okrem milých kúskov môže pochváliť aj čímsi, na čo môžu byť on aj jeho majiteľka naozaj pyšní. Viac nám už Zuzana prezradila v rozhovore.
Psíky sú neoddeliteľnou súčasťou životov mnohých Bystričanov. Jednou z tých, ktorá týchto štvornohých chlpáčov priam zbožňuje, je aj Zuzana Kalčevská. A veru, ani sa jej nečudujeme. Veď jej psík je vskutku obdivuhodný.
Kedy sa zrodila vaša láska ku psom?
Psov som milovala odmalička. Vždy som chodila venčiť psa od susedov, nosila som domov tulákov. Až kým mi v 11-tich rodičia nesplnili sen a nedoniesli domov toho naj psa. S ním mi začala moja kynologická kariéra. Bol síce malý, len 33 cm v kohútiku, ale cvičili sme spolu športovú a aj záchranársku kynológiu, ktorej som sa venovala do 19-tich rokov.
Akého psíka máte teraz a koľko má rokov?
Teraz mám 5-ročného Jack Russell Teriéra. Volá sa Bajaja Pylades.
Prečo práve také netypické meno?
Meno Bajaja mu dala chovateľka. Bol to druhy vrh v jej chovateľskej stanici. Pylades je „chovka“.
Aj pes má svoju povahu, ktorá je u každého špecifická. Aký je ten váš?
Má povahu teriéra. Je do všetkého „hŕŕŕ“. Nedočkavý, ale aj trpezlivý, rýchly, hravý, rodinný a je to môj dokonalý pes.
Máva aj nálady a stavy, kedy sa mu nič nechce a nespolupracuje?
Vždy sa mu chce robiť všetko to, čo chcem ja. Stačí vytiahnuť maškrtu a všetko sa chce. Nie vždy sa mu to darí podľa mojich predstáv, ale splní to.
Je táto rasa nadaná pre všakovaké kúsky alebo je tréning drinou?
Jack Tussel Teriér je všeobecne známe plemeno tým, že tieto psy sa rady učia všelijaké psie triky. Tréning je pre Baja hra, pri ktorej sa môže hrať so mnou. Nie je to drina.
Čím je výnimočný a líši sa od iných psíkov tejto rasy?
Neviem, či sa niečím líši od iných. Jedine v tom, že je všestranný. A je to pre mňa ten najdokonalejší a najovládateľnejší pes.
Koľko povelov ovláda, ak sa to dá vôbec spočítať, a ktorý patrí možno medzi také najzaujímavejšie?
Spočítať povely, to je dosť ťažké. Narátal som ich nejakých 34 a to neboli určite všetky. Náš naj povel je stojka. Stojku robí na predných. Bez opierania sa vydrží tak päť sekúnd. Chodiť na predných nevie. Neviem, ako ho to naučiť.
S havkáčom ste už prešli aj viaceré skúšky a súťaže. Ako ste na nich obstáli?
Prešli sme si toho viac. Za dva roky sme si vybehali na výstavách Grand Championa SR. Od roka sme trénovali agility, vtedy sme založili u nás v Banskej Bystrici Banskobystrický Agility Klub. Vtedy, na neoficiálnych pretekoch, sme vyhrali ako začiatočníci 1. miesto. Keďže som mala málo času, ponúkla som ho kamarátke, že s ním môže chodiť na skúšky. Zúčastnili sa niekoľkých skúšok. Keď mal Bajo tri roky, cez známeho som sa dostala ku poľovným skúškam. V auguste sme si to prvýkrát vyskúšali a v októbri sme vyhrali klubové farbiarske skúšky duričov, kde získal titul CACT, čo je Čakateľ na slovenského šampióna práce. Je to jediný Jack Russell Teriér na Slovensku s týmto titulom. Potom sme spravili ešte štyri poľovné skúšky.
Keďže som nemala možnosť, ďalej sa tomuto venovať, vrátili sme sa späť k agility. Zatiaľ máme jednu skúšku na výbornú. Ale učíme sa. A aby sme sa nenudili, skúsili sme aj frisbee. Zúčastnili sme sa jednej súťaže. Odniesli sme si cenu útechy. Ale tá akcia stála za to. Dva dni strávené so super ľuďmi. Potom ma kamarátka nahovorila na dogdancingové skúšky. Na prvýkrát sme spravili hneď dve na výbornú, Ďalšiu skúšku sme úspešne absolvovali o dva mesiace neskôr. Ešte by sme chceli skúsiť nejakú záchranársku skúšku. Aj v tom je dobrý. Teraz mám v pláne sa venovať agility. V tom sme sa spolu našli.
Ktorý úspech považujete za najväčší?
Náš najväščí úspech je práve titul CACT a celkový víťaz skúšok na Klubových farbiarskych skúškach duričov 2013.
Hovorí sa, že pes je najvernejší spoločník človeka. Čím je pre vás ten váš?
Viem, že to tak nemôžem povedať, ale je to ako moje tretie dieťa, len z nich počúva najlepšie. Je to môj parťák a bútľavá vŕba.
Napadá vám nejaká úsmevná či kuriózna príhoda s vašim psíkom?
Humorných situácií je veľa, len si ich dosť nepamätám. Len niektoré. Môj prvý pes bol tiež perfektne vycvičený. Boli sme na prechádzke v prírode a rozložili sme si jedlo. Mali sme klobásu. Môj Ajky, tak sa volal, strážil klobásu položenú na zemi pred psom mojej sesternici bez toho, aby sa jej sám dotkol. Bajo zas zavýja na vyzváňanie telefónu. Často moja mama vie len vďaka nemu, že jej zvoní telefón. Tiež zavýja na zvučku z rozprávky Lolek a Bolek, ale len na jednu sériu, kde cestujú vlakom.
Ste aj členkou nejakého občianskeho združenia alebo sa angažujete pri psíkoch aj iným spôsobom, ako tréningom toho svojho?
Som členom klubov Slovenský klub chovateľov teriérov a foxteriérov, Športový zväz Dogfisbee Slovakia a samozrejme, Banskobystrický Agility Klub.
Ako a kde v Banskej Bystrici najradšej trávite voľné chvíle so svojím psíkom?
Veľa voľných chvíľ popri robote nemám. Tu v okolí môjho baráku máme krásnu prírodu. Takže najčastejšie si cvičím von pred barákom a prechádzame sa len v okolí.
Čítajte tiež:
Podarená yorkšírka mladej Bystričanky: Ovláda 80 povelov a vždy stojí na stupni víťazov
Podarený psík Bystričanky stvára poriadne kúsky: Abbie to s diskom vie lepšie ako ktokoľvek iný
Titulná foto: Vlastimil Ďurčík
Foto: archív Zuzany Kalčevskej, Stanislav Farkaš. Vlastimil Ďurčík, Nikoleta Blažová
