Pocta pre Svetozára Dluholuckého. Získal ocenenie za zásluhy o rozvoj detskej onkológie

Detská onkológia nie je len o zničení nádoru, ale znamená aj vyliečenie dieťaťa i rodiny. Mať doma onkologicky choré dieťa je rana, ktorá zmení život na dlhé obdobie. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detskej rakoviny (15.2.) to uviedol prodekan Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici Svetozár Dluholucký.

Dluholucký patrí medzi zakladateľov detskej onkológie na Slovensku. Za prínos jeho práce mu odovzdala členka Európskej spoločnosti pediatrickej onkológie (SIOPE) Ruth Ladenstein medzinárodné ocenenie Letter of Acknowledment.

„Už koncom 70. rokov mali detskí pacienti v Banskej Bystrici možnosť liečiť sa najnovšími metódami, ktoré boli dostupné iba v Prahe. Stále to bolo ale iba v rámci klasickej detskej medicíny. Situácia sa zlepšila inštitucionali­záciou onkologického centra, ktoré sa nám podarilo etablovať práve v Banskej Bystrici v roku 1983. Dnes máme v Banskej Bystrici európsku úroveň starostlivosti a dosahujeme európsku úspešnosť liečby,“ priblížil.

Úspešnosť vyše 80 percent

Ako priznal, keby mu to bol niekto v začiatkoch povedal, že liečba bude mať raz 80-percentnú účinnosť, neveril by. „Každý vravel, že sme blázni. V zásade je to však cesta, ktorá je veľmi zaujímavá a nesmierne krásna. V podstate to nie je len o zničení nádoru, to je aj o vyliečení dieťa a vyliečení rodiny. Keď sa rodič dozvie, že má doma onkologicky choré dieťa, to je rana, ktorá zmení život na dlhé obdobie,“ vysvetlil.

Na Slovensku sa začala rozvíjať detská onkológia pred 35 rokmi v Banskej Bystrici. Dnes sú detské onkológie okrem Banskej Bystrice aj v Bratislave a Košiciach, ktoré spolu ročne diagnostikujú viac ako 200 prípadov onkologických ochorení u detí od 0 do 19 rokov. Úspešnosť liečby na Slovensku dosahuje úroveň vyspelých západoeurópskych krajín, predstavuje vyše 80 percent vyliečených pacientov.

Dluholucký povedal, že v detskej onkológii je potrebné mať holistický prístup k dieťaťu a aj k rodine. „To nie je len mlátiť tumor a zabíjať ho, ale liečiť rodinu aj s dieťaťom. Táto celá aktivita išla paralelne a prinášal ju život. To si nevymyslíte. Prakticky bolo obrovské šťastie, že na všetko sa našiel niekto, kto sa do toho oprel. Spolupracovníci – to sú tímy odborníkov vo všetkých oblastiach. Musia synchronizovať. Detská onkológia je o kolektívnej práci,“ mieni po dlhoročných skúsenostiach.

Ako ďalej vysvetlil, na každý nádor je „našitý“ protokol. „Sú to schémy, ktoré platia pre celý svet. Sú vyskúšané na tisíckach detí. Používa sa protokol s najlepším výsledkom, teda neexistuje lepšia liečba. Na tento princíp sa nabehlo. Ako pribúdajú výskumy, SIOPE vždy robí tieto štúdie, do ktorých sa už zapája aj Slovensko. Protokoly sa testujú. Nemôžete dieťa zabiť aj s nádorom, niekedy z liečby, ktorá je veľmi tvrdá, musíte uberať,“ vysvetlil lekár s tým, že podľa jeho názoru je zaujímavé sledovať, ako sa v posledných rokoch liečba poľudšťuje a zmäkčuje oproti razantným postupom z minulosti.

Ocenenie za zásluhy

Ruth Ladenstein Slovensku ponúkla spoluprácu. Prijať výzvu SIOPE a byť jej členom vníma Dluholucký pozitívne. „To je, ako keď pečiete chlieb. Zoberiete si recept a je tvrdý, ťažký a na nič. Musíte mať cit, know-how, fintu, ktorú môžete len odkukať priamo na pracovisku. Absolvovaním školení sa stávate členom tímu. Na onkológiu v Európe sa nemôžete dívať z boku. Musíte byť v nej,“ dodal s tým, že členstvo v SIOPE znamená napríklad to, že si odborníci budú vedieť vymeniť kuloárne postrehy a poznatky, ktoré vedia byť podľa lekára veľmi cenné.

Za zásluhy o rozvoj detskej onkológie prevzali tento týždeň medzinárodné ocenenie SIOPE okrem Svetozára Dluholuckého aj lekárky Eva Bubanská, Kristína Husáková, Viera Bajčiová, Terézia Stančoková a Emília Kaiserová.