Párik Bystričanov zažil poriadny ŠOK: Ešte aj Uzbekistan má lepšie železnice, VIDEO a FOTO
Napriek pandémii sa Martin s Natáliou vybrali spoznávať Stredný východ. Čím ich očaril Uzbekistan a aké opatrenia museli dodržiavať počas svojej cesty?
Počas svojej cesty ste navštívili viacero zaujímavých miest. Ktoré vám najviac utkveli v pamäti a prečo?
Silným zážitkom bola návšteva dediny Moynaq, čo je bývalá rybárska osada na brehu Aralského jazera. Cestou sme videli rozsiahle bavlníkové polia, kvôli ktorým jazero vysychá a dnes sa jeho breh nachádza až 200 km od Moynaqu. Túto ekologickú katastrofu pripomína len niekoľko hrdzavých vrakov lodí ležiacich na púšti.
Veľmi sa nám páčila aj orientálna architektúra miest ako Chiva, Buchara alebo Samarkand, ktoré boli dôležitými míľnikmi na hodvábnej ceste. Asi najkrajšie mesto pre nás bola Chiva, pretože prechádzka v jej uličkách historického centra je ako prechádzka v zachovalom múzeu.
Čím sa miestni ľudia najviac líšia od Slovákov?
Mali sme pocit, že ľudia sú dosť podobní nám, Slovákom. V minulom storočí prešli rovnakým obdobím socializmu ako u nás a možno aj preto máme toho spoločného viac, ako by sa mohlo zdať.
Zažili ste na svojej ceste aj nejakú nepríjemnosť?
Vyslovene zlý zážitok nemáme, miestni ľudia nám vždy ochotne poradili, keď sme sa nevedeli zorientovať. Aj keď nie každý vie po anglicky, vždy sme sa s nimi nejak dorozumeli. Jediná nepríjemnosť, ktorú sme zažili, bola jazda zdieľaným taxíkom. Náš vodič Sergej bol najdynamickejší majster volantu v Uzbekistane a najradšej jazdil v protismere, a to aj na dvojprofilovej diaľnici. Nakoniec nás ani neodviezol tam, kde sme sa dohodli, ale vysadil nás 30 km pred cieľom. Bol to však výnimočný prípad, všetky ostatné jazdy boli bezproblémové.
A naopak, čo vás zase príjemne prekvapilo?
Rôznych zaujímavých zážitkov máme veľa, ale najviac nás prekvapilo práve to, aké jednoduché je cestovať po Uzbekistane. Očakávali sme exotickú rozvojovú krajinu, no odnášame si dojmy z pomaly sa prebúdzajúcej postsovietskej republiky.
Je niečo, čo vám počas cesty chýbalo a na druhej strane, našli ste tam čosi, čo by ste doma ocenili?
Zo začiatku nám chýbali pevné ceny v obchodoch, v Uzbekistane je potrebné všetko zjednávať. Keďže bolo sucho a veterno, zažili sme veľmi prašné dni. Niekedy sme kvôli prachu vôbec nevideli oblohu. Toto by sme doma nechceli mať.
Na druhú stranu, Uzbekistan má dnes výborné železnice. Aj keď je oveľa chudobnejší ako my, vlaky tu jazdia až rýchlosťou 250 km/h, a nestalo sa nám, že by meškali. Čisté stanice sú ďalším bonusom.
Viac o tom, čo čakalo po návrate domov Martina s Natáliou, sa dočítate na ďalšej strane.
Ďalšie aktuálne správy
